bullet next back Autor : Juraj a Alice Višný
Název : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (18)



OSTROV MAURITIUS

V dalsich pokracovaniach v PRILOZNIKU si pospominame na nase cesty v Indickom oceane, ktory je z troch svetovych oceanov ten najmensi. Jeho rozloha je okolo 70 milionov km2 a lezi medzi vychodnym pobrezim Afriky, zapadnym pobrezim Australie, indickym subkontinentom na severe a na juhu sa tiahne az po Antarktis. Obchodnici, usadlici a kolonialni pani zanechali na tychto suostroviach pocas staroci svoje stopy. Je na nich hlavne zmes africkej, indickej, europskej, azijskej a arabskej kultury. V Indickom oceane na vychod od Madagaskaru lezi suostrovie Maskaren ku ktorym patria ostrovy La Reunion, Rodrigues a nas prvy ciel Mauritius. Pri nasej prvej ceste tymto smerom boli moznosti cestovania v tejto oblasti velmi zlozite, co sa hlavne tyka spojenia s leteckymi linkami.

Nas päthodinovy, prijemny nocny let s Jumbom British Airways z Zürichu na arabsky ostrov Bahrain v Perzskom zalive, sa chylil pomaly ku koncu, ked sme z okien videli pod nami na Arabskej pusti mnozstvo malych plamenov na vrcholoch vrtnych vezi. Bol to uzasny pohlad v uplne tmavej noci pozorovat tieto svetla, ktore sa striedali s perfektne osvetlenymi dialniciami medzi osadami. Po pristati na letisku v Bahrain sme mali dvojhodinovy tranzitny pobyt, ktory sme si kratili v prepychovych duty free obchodoch, medzi hlavne turistami a domacimi muzmi v bielych burnusoch s turbanmi na hlavach. Cas nam presiel velmi rychlo a uz nas aj vyzyvali nastupit do lietadla, o chvilu nato sme vystartovali a pokracovali dalej na Seychelske ostrovy v Indickom oceane, nasho druheho medzipristatia. Pocas dobreho spanku v lietadle, nas zobudila priprava velkej oslavy preletu nad rovnikom. Zbytok letu nam potom tym oslavovanim presiel velmi rychlo a onedlho nato sme uz aj pristali na hlavnom ostrove Mahe. Tam sme museli prejst aj so zavazadlami cez vsetky vtedajsie kontroly pre prilety, vojst znovu do letistnej budovy, postavit sa k pultu odletov, znovu podat zavazadla a zamenit letenky za miestenky na Jumbo od Air France s cielom Mauritius. V tych casoch boli este tieto ciele pomerne nezname a spojenia dost komplikovane. Dnes su to dokonca priame lety z Europy a napr. s Air Mauritius z Zürichu, tych ca. 9000 km na Mauritius, trva nonstop jedenast hodin letu. Mnohi si povedia, ze taketo utrapy by im nestali zato, ale to je len vec zvyku, clovek nesmie byt na cestach netrpezlivy a samozrejme musi tu byt aj urcita vasen z cestovania. Uz vtedy sme si hovorili, ze pri cestovani je cielom vlastne ta cesta.

K odletu s Air France sme mali este niekolko hodin casu a tak sme sa zacali oboznamovat s tymto nadhernym ostrovom, aspon v okoli letiska. Hned oproti letistnej budove sme mohli obdivovat mohutne granitove skaly, ktore siahali az do vysky 500 metrov a svojimi 650 milionmi rokov patria k najstarsim na svete. Vraj su to zbytky volakedajsieho subkontinentu Lemuria a uz sme sa tesili dopredu, ked sa tu na spiatocnej ceste z Mauritius, stavime na dlhsi pobyt.

Z Mahe sme pokracovali v nasej dlhej ceste na Mauritius, ktory je od Seychelskych ostrovov uz "len" 1800 km vzdialeny. Nuz, ale ked komplikovana cesta, tak nech je uz poriadne komplikovana a tak nas ocakavalo este jedno medzipristatie a to na francuzskom ostrove La Reunion.


Medzipristatie v Mahe / letecky pohlad na ostrov Mahe / granitove skaly pri letisku v Mahe / Jumbo Air France / Grand Baie hotel Merville / nadherne nalady po zapade slnka a pri svite leziaceho mesiaca

Ostrov La Reunion lezi okolo 220 km od ostrova Mauritius a je aj zhruba tak velky. Politicky nie je suverennym statom, ale francuzskym zamorskym departmentom. To sa samozrejme odzrkadluje aj na mentalite obyvatelstva ako chutou do zivota, temperamentom, dobrou kuchynou a hlavne ako sa hovori so "savoir vivre". Velmi pripomina matersku krajinu v Europe aj ked rozne europske, africke a azijske tradicie sa v tomto narode doslova prelinaju. Ostrov ma nadhernu prirodu, ktora vo vnutrozemi vrcholi horskym masivom "Trois cirques" s najvyssim vrchom Piton des Neiges (3.069 m) a stale aktivnou sopkou "Piton de la Fournaise", ktore potom prechadzaju v nizsich polohach do dazdovych lesov s buracajucimi vodopadmi. Na tieto lesy naväzuju polia rozvoniavajuce s rozlicnymi exotickymi koreninami a plantaze s cukrovou trstinou. Samozrejme, ze na pobrezi nechybaju ani krasne biele plaze a laguny tyrkysovomodrej farby.

Po dalsom tranzitnom pobyte, vydali sme sa na poslednu etapu nasej dlhej cesty, ale to nas cakal uz len 220 km kratky let na Mauritius. Ked sme sa blizili k ostrovu, mali sme nadherne pocasie, takze nejaky zyklon, z coho tu maju piloti a vlastne cele obyvatelstvo velky respekt a strach, nam nehrozil. Zrejme aj piloti mali z toho dobru naladu a predviedli nam maly vyhliadkovy let nad ostrovom, kde sme okrem ineho mohli obdivovat aj hlavne mesto Port Luis so svojim pristavom, ktore sme mali ako na dlani a v pozadi s uzasnou kulisou pohoria zvlastnych tvarov. Videli sme, ze je to sopecny ostrov obklopeny skoro suvislym koralovym utesom, ktory ho chrani pred burlivym morom.

Ostrov Mauritius je priblizne na polovicnej ceste medzi Mys Dobrej nadeje (juzny cip Afriky) a ostrovom Ceylon (Sri Lanka). Tato idealna poloha, od objavenia v roku 1507, bola zaujimava pre namorne kolonialne mocnosti vtedajsich cias na odpocinok posadky a doplnenie zasob obchodnych lodi na ceste do Indie. Najprv Portugalci, potom Holandania, ktori ho pokrstili v roku 1638 na Mauritius podla princa Morica z Nassau, po nich Francuzi a nakoniec Briti sa vystriedali ako vladcovia na tomto ostrove, kym Mauritius, v roku 1968 aj s niekolkymi ostrovmi v susedstve, ziskal samostatnost v ramci Commonwealthu. K republike Mauritius patri aj ostrov Rodrigues a niekolko dalsich malych ostrovov az 1000 km vzdialenych.


Nadherne biele plaze lemovane jemne posobiacimi ihlicnatymi stromami "kasuarina" / rybar s ulovkom farebnych ryb / ostrov bizarneho tvaru Coin de Mire / Grand Baie / este raz ostrov Coin de Mire / plavba malou lodkou za zapadajucim slnkom

Ostrov je 46 x 67 km velky s rozlohou 2045 km2 (asi ako Kanton Zürich), ma okolo milion obyvatelov a hlavne mesto Port Luis ma ich okolo 200.000. Uradna rec je anglictina, dorozumievajuca franzuzstina a bezna hovorova rec je kreolcina, ktora vznikla na dorozumievanie sa medzi otrokmi roznych povodov a kolonialnymi panmi (zmes francuzstiny a roznych reci z Afriky). Na zaciatku sme mali trochu problemy s nasou konverzaciou, ale pri takych milych a trpezlivych ludoch, aki su na tomto ostrove, to nebol nikdy problem sa dorozumiet. Aj nazvy miest, vrchov, plazi atd. su vo vselijakych reciach, ale uviedol som ich tak, ako ich pouzivaju domaci.

Pestuje sa tu hlavne cukrova trstina, ktora sa musi vraj kazdych sedem rokov znovu zasadit a k tomu dalsim vybornym prostriedkom su vraj kamene sopecneho povodu (ktorych je tu ozaj neurekom) zakopat na urcitu dobu do zeme, ktora sa potom vdaka tomu neuveritelne spamäta.

Ked v roku 1510 objavili Portugalci tento ludoprazdny ostrov, nasli tu niekolko neznamych druhov zvierat a rastlin, ktore prezili len vdaka izolacie tohoto raja od ostatneho sveta. Bol to napriklad tzv. "Dodo" druh morky, vtak ktoremu bolo v tom raji tak dobre, ze zabudol aj lietat a tak sa stal neskorsie lahkou koristou hladnych a rychlejsich namornikov a co nestacili vykynozit oni, tak to uspesne dokoncili potkany z prvych lodi, ktore tu pristali. Zato je ale Dodo dnes v znaku Mauritius a pekny exemplar vycpany v muzeu. Po Portugalcoch, ktori sa zaujimali o ostrov len kratku dobu, prisli sem Holandania a od roku 1598 az do 1710 sa stal majetkom Holandskej vychodoindickej spolocnosti. Pocas rokov 1715 – 1810 bol francuzsky a v roku 1814 sa stal britskou koloniou a od roku 1968 je samostatny v ramci Commonwealth - clen Britskeho spolocenstva narodov a britska kralovna Elisabeth II. je tu zastupena generalnym guvernerom.

Filatelisticka rarita "Modry Mauritius", vlastne chybna tlac tejto znamky, preslavila kedysi ostrov Mauritius po celom svete. Ked sa v roku 1847 pripravovala tato znamka do tlace, tak zodpovedny sadzac bol pravdepodobne s myslienkami niekde inde, lebo miesto "Post office" vlozil do masky pismena "Post paid". No a tak zacal nechtiac osud tejto neskor tak slavnej znamky, lebo ked sa chyba zistila, bolo uz mnozstvo nou frankovanych dopisov na ceste do celeho sveta. Sice väcsina tychto dopisov skoncila v smetiach, ale vraj 30 znamok dnes este stale existuje a kazda z nich ma uzasnu financnu a zberatelsku hodnotu.

Po hladkom pristati na letisku Plaisance, nas uz ocakavali zastupcovia nami rezervovaneho hotela, ktori nas milo privitali a hned sme sa vydali krizom cez ostrov do Grand Baie, kde sme mali byt ubytovani pocas celeho nasho pobytu. Uz po ceste sme videli, ze Mauritius ma nielen nadherne plaze, ale aj vnutrozemie a mestecka su fascinujuco exoticke. Po prichode do hotela a privitacom osviezujucom ovocnom drinku, dostali sme peknu velku izbu s nadhernym vyhladom na more a uzasne zapady slnka. Samozrejme, ze sme sa vsetci traja aj s nasou Andreou, okamzite isli okupat do prijemnej krystalovo cistej vody a potom odpocivali po dlhej ceste v teplom bielom piesku na plazi.


Obhliadka ostrova / kruhova krizovatka / Banayan Tree strom / vyhasnuty krater Trou aux Cerf / pohorie Black River Gorges vo vnutrozemi / krater Trou aux Cerf / vodopad Chamarel / pohlad na Morne Brabant a koralovy ostrov Ile aux Benitiers

Po takomto lenoseni na nadhernej plazi a vybornom, hlavne kreolskom jedle v nasom hoteli, nam nedalo a podnikali sme jeden vylet za druhym k mnohym pozoruhodnostiam tohoto velmi zaujimaveho ostrova. Ako prvy vylet vybrali sme sa s prenajatym autom do hlavneho mesta Port Luis, ktore so svojimi sirokymi alejami a starymi budovami velmi pripomina kolonialnu dobu. Toto mesto, ktore je jedno z najstarsich na ostrove, by si ziadny navstevnik nemal nechat ujst. Tu sa doslova stretava juh so severom, zapad s vychodom a to stare s novym. Trznica s umelecky ulozenymi pyramidami ovocia a tropickymi potravinami patri medzi zaujimavosti tohoto ostrova. Nedaleko je bazar so silne rozvoniavajucimi koreninami a kto tu dostane hlad, tak pri pristave na Caudan Waterfront je mnoho restauracii a kaviarniciek, alebo aj na obchodnych uliciach Rue Desforges a Rue Royal. Dalsie zaujimavosti su tu Chinatown s cinskou lekarnou a Jummah mesitou, prirodne a historicke muzeum, Places d’Armes s vladnou budovou a katedrala Sain Louis. Obyvatelia Mauritius su vasnivi konickari a hlavne v uzatvarani staviek na dostihovej drahe Champs de Mars, ktora je druhou najstarsou na svete. Pekny pohlad na mesto je z citadely, alebo Fort Adelaide, jednej zo styroch pevnosti, ktore tu Anglicania volakedy postavili. Za predmestim Sainte Croix sme navstivili tamilsky chram Kaylasson v blizkej Abercrombie. Velke kupole svietia pestrymi farbami a su ozdobene motivmi a sochami z indickej mytologie. V pozadi za chramom sa tyci pohorie Moka Mountains. Obrovsky nadherny prirodny park Domaine les Pailles ponuka vela prilezitosti na zabavu a odpocinok. Odtial sme pokracovali do botanickej zahrady, ktoru domaci nazyvaju Pamplemouses. O dnesny vzhlad tejto nadhernej zahrady na 24 ha sa zasluzil, koncom 18. storocia, francuzsky vasnivy zahradnik Pierre Poivre. Nadherne stromoradia so svojim tienom, rybniky, luky a odpocinkove miesta su velmi oblubene a aj my sme boli nadseni tou prijemnou atmosferou krasnej prirody. Najväcsim magnetom je obrovska vodna lilia (Victoria Amazonica), ktorej giganticke listy vazia az 45 kg. Kvety, ktore sa poobede otvoria a na druhe rano zase zatvoria su najprv biele a na druhy den sa sfarbia do ruzova. V tejto botanickej zahrade rastie az 60 druhov paliem, ako napr. zaujimava Talipot palma, ktora kvitne len jedenkrat a to medzi 40 – 60 rokmi a potom vyhynie. Preto jej aj Indovia dali meno "storocny strom".

Pocas dvoch tazkych epidemii (malaria a cholera) v 19. storoci, ktore zurili v pobreznych oblastiach, prestahovalo sa mnozstvo obyvatelov do chladnejsej oblasti na centralnej nahornej planine vo vnutrozemi, kde neskorsie vzniklo niekolko mesteciek. Jedno z nich, mesto Curepipe, lezi vo vyske 550 metrov na upäti sopecneho kratru Trou aux Cerf. Krater je 85 m hlboky a o priemere 200 metrov. Na najvyssom mieste je krasny panoramaticky vyhlad na cely ostrov a na nam uz zname zaujimave pohoria. Na dne kratra je male jazierko a odbornici predpokladaju spojenia so sopkami na ostrove La Reunion a vraj pokial su tie aktivne, tak na Mauritius nehrozi sopecna cinnost. Optimisticki miestni obyvatelia planuju dokonca v tomto kratri vystavbu jedneho amfiteatru. Mnohi domaci, ako aj turisti pridu sa sem ochladit, lebo klima na tejto nahornej planine je podstatne chladnejsia ako na pobrezi, ale zato aj cely rok tu velmi casto prsi. Curepipe ma vela peknych domov v kolonialnom style a prechadza tadeto dnes uz aj dialnica a od hlavneho mesta Port Louis, ako aj od letiska Plaisance je Curepipe len 20 km vzdialene. Zaciatkom sedemdesiatich rokov tu zacal jeden nadsenec pre stavbu modelov plachetnic, este s niekolkymi sikovnymi remeselnikmi, ich vyrobu. Onedlho dosiahli vynikajucu uroven a kvalitu tychto modelov, z teakoveho a citronoveho dreva, podla vzorov slavnych plachetnic a stali sa velmi oblubenymi suvenirmi. Vyrabali vsetky casti potrebne na vyrobu a zostavenie tychto modelov od najjednoduchsich plachetnic az po slavne obchodne a bojove lode. Dokonca, este aj napr. kolecka na vytahovanie plachiet o velkosti dvoch milimetrov, vysustruzili na miniaturnom sustruhu. Vsetko bola prava rucna praca, ktoru sme v ich dielni videli a obdivovali na vlastne oci. Samozrejme, ze sme neodolali a Andrea si kupila mensiu dvojstaznovu plachetnicu a my s Alicou model lode kliper Brigg o velkosti 70 cm, na ktorej vyrobu potrebovali 250 hodin. Tymto modelom sme vsetci traja, este aj dnes po mnohych rokoch, velmi radi a ked si pomyslime, ze take nieco vyrobit u nas za 250 hodin a este za nasu hodinovu mzdu, tak by to stalo doslova maly majetok. To bolo kedysi, dnes si vraj treba davat dobry pozor, lebo to uz nie je cista rucna praca, mnohe casti sa dovazaju z Ciny a zostavia sa len v miestnych dielniach (sice viacmenej rucne, ale to uz nie je to prave) a dokonca existuju modeli aj z plastiku.


Ohnovy strom / strom kasuarina / farebna zem v Chamarel / vycpany vtak Dodo v muzeu / zabery z botanickej zahrady Pampelmouse / vodna lilia Victoria Amazonica / pole cukrovej trstiny s lavovymi kamenami

Dalsi z nasich vyletov smeroval do juznej casti ostrova, kde veje pasatovy vietor, takze tu prsi castejsie ako na severe, kde sme mali nas "hlavny stan".

Grand Bassin je pre hinduistov sväte jazero v kratri vyhasnutej sopky vo vyske 702 metrov. Od roku 1897 sem putuju kazdy rok vo februari statisice hindov a je to mimo Indie jedno z najdolezitejsich miest na ich oslavy. V roku 1972 pri velkej ceremonii tu slavnostne vyliali dovezenu vodu z rieky Ganges v Indii a odvtedy tu splna toto jazero funkciu ocistovania ako v rieke Ganges. Boh je na tomto ostrove zastupeny vo vsetkych moznych svetovych nabozenstvach, ako hinduismus, rimsko-katolicka cirkev, islam a buddhismus, ktore tu spolu ziju svorne a mierumilovne vedla seba. Pri Le Souffleur je velmi divoke pobrezie s burlivym pribojom a fontanami az do 80 metrov. Najzaujimavejsia cast je pomerne tazsie pristupny poloostrov Le Morne, kde volakedy nasli utociste otroci, ktorym sa podarilo utiect od svojich "panov". Aj vdaka tomu si tato cast zachovala silny africky charakter a jej obyvatelia su znami pre ich tance "Sega" a kreolske tradicie. Tanec "Sega" a jeho strhujuci rytmus ma svoj povod v Afrike a urcite ho sem, ako aj na ostatne ostrovy v Indickom oceane, zaviedli vtedajsi otroci. Tento eroticky kreolsky tanec vyjadroval nespokojnost nad zlymi zivotnymi podmienkami. Otroci sa stretavali v noci na plazi okolo ohna, kde udavali rytmus roznymi nastrojmi a zeny oblecene vo farebnych sukniach tancovali flirtujuc a zvodnymi pohybmi bokov pred skupinou muzov. K tomu spieval jeden spevak o ich tazkom zivote a chor ho sprevadzal refrenom. Zo zaciatocnej melancholie sa tanec stupnuje az skoro do extazie a potom sa zase pomaly ukludnuje. Dnes su perfektne vystupenia v hoteloch, ale stacilo zajst vecer k nejakej dedinke pri mori a na plazi pri ohnicku zazil clovek nefalsovanu "Segu". Pri takychto romantickych nocnych prechadzkach po plazi, nemohli sme sa dost vynadivat na juznu hviezdnatu oblohu na cele so znamym suhvezdim "Juzneho kriza". No a mesiac, ktory vidime u nas v tvare C alebo D, tak tu na juznej pologule mesiac v tvare D lezi vodorovne.


Pohlad na Port Luis a pristav / kolonialne stavby v centre mesta / katedrala Sain Louis / sidlo vlady na Place d‘Armes s vysokymi palmami / cinska pagoda na kraji mesta / v Curepipe kupola a veza baziliky Saint Helene a v pozadi Trois Mamelles vrchy / bronzova socha Paul a Virginie / bohate zdobene kupoly na chrame Tamilov Kaylasson

Pri Le Souffleur je velmi divoke pobrezie s burlivym pribojom a fontanami az do 80 metrov. Najzaujimavejsia cast je pomerne tazsie pristupny poloostrov Le Morne, kde volakedy nasli utociste otroci, ktorym sa podarilo utiect od svojich "panov". Aj vdaka tomu si tato cast zachovala silny africky charakter a jej obyvatelia su znami pre ich tance "Sega" a kreolske tradicie. Tanec "Sega" a jeho strhujuci rytmus ma svoj povod v Afrike a urcite ho sem, ako aj na ostatne ostrovy v Indickom oceane, zaviedli vtedajsi otroci. Tento eroticky kreolsky tanec vyjadroval nespokojnost nad zlymi zivotnymi podmienkami. Otroci sa stretavali v noci na plazi okolo ohna, kde udavali rytmus roznymi nastrojmi a zeny oblecene vo farebnych sukniach tancovali flirtujuc a zvodnymi pohybmi bokov pred skupinou muzov. K tomu spieval jeden spevak o ich tazkom zivote a chor ho sprevadzal refrenom. Zo zaciatocnej melancholie sa tanec stupnuje az skoro do extazie a potom sa zase pomaly ukludnuje. Dnes su perfektne vystupenia v hoteloch, ale stacilo zajst vecer k nejakej dedinke pri mori a na plazi pri ohnicku zazil clovek nefalsovanu "Segu". Pri takychto romantickych nocnych prechadzkach po plazi, nemohli sme sa dost vynadivat na juznu hviezdnatu oblohu na cele so znamym suhvezdim "Juzneho kriza". No a mesiac, ktory vidime u nas v tvare C alebo D, tak tu na juznej pologule mesiac v tvare D lezi vodorovne.

Obednajsiu prestavku sme si urobili na hore Le Morne Brabant v restauracii na upäti skalneho kuzela. Odtialto bol krasny vyhlad smerom na juh k ostrovu Ilot Fourneau, kde mali Anglicania pevnost, aby ochranovali oslobodenych otrokov po zruseni otrokarstva. Na druhu stranu sme videli koralovy ostrov Ile aux Benitiers a pohorie s najvyssim vrchom ostrova Piton de la Petite 827 m. Mauritius je svetozname aj pre rybarcenie na sirom mori, hlavne lov mecunov tzv. "Blue Marlin" je urcite velkym a dlhotrvajucim bojom. Po dobrom obede, pikantnych kreolskych specialit, pokracovali sme do oblasti Chamarel. Zastavili sme sa pri Chamarel Falls, kde pada voda cez tropicku vegetaciu az do hlbky 83 metrov a uz z daleka sme videli dalsiu zaujimavost Coloured Earths, alebo farebnu podu. Viacere teorie sa pokusaju vysvetlit tychto sedem roznych farieb, ktore najlepsie vynikaju v slnecnom svetle. Jedna teoria tvrdi, ze rozna hustota oxydacie zeleza, ktoru obsahuje tato zemina, ju takto zvlastne sfarbuje. Ci tak, alebo onak je to fascinujuce po nej chodit a ju zblizka obdivovat. Tuto zvlastnost sme videli aj na viacerych miestach na ostrove, ale nie az na takej velkej ploche. Vandrovali sme aj vo vnutrozemi v oblasti Black River Gorges, kde sa nachadzaju aj ebenove lesy, nadherne scenerie krajiny, priepasti, udoli a pohladov az na pobrezie.


Pohlad z upätia Morne Brabant na koralovy ostrov / pekne vandrovky vo vnutrozemi / cukrova trstina / pohlad zo zatoky Tamarin Bay na Montagne du Rempart tzv. maly Matterhorn / Morne Brabant na poloostrove Le Morne / hotel na upäti hory / pohlad na Baia de la Grande

V dalsich dnoch sme navstivili Tamarin Bay, nad ktorou sa tyci horska kulisa Montagne du Rempart, ktory svojho casu Mark Twain opisal ako "Miniatur Matterhorn" a mal pravdu, lebo vrchol ozaj pripomina svajciarsky Matterhorn. Videli sme vela peknych plazi so svetlym koralovym pieskom, krystalovo cistou vodou, s mnohymi kasuarina stromami s jemnym ihlicim, ktore davaju prijemny chladok a skoro vzdy je vidiet v pozadi aj cast toho zaujimaveho pohoria. Baie du Tamarin je centrom surferov, lebo su tu idealne vlny po cely rok. Baie Tombeau, 15 minut od Port Luis, je plaz s mnohymi kokosovymi palmami. Na vychodnom pobrezi je Belle Mare s bielym pieskom a hlbokou lagunou. Najkrajsie plaze su vraj Pereybere a Trou aux Biches pri Grand Baie co mozeme potvrdit, lebo sme tam casto boli. Na severnej spici ostrova je rybarska dedinka Cap Malheurex, meno dostalo potom, ked tu Anglicania 2. septembra 1810 tajne pristali so svojimi lodami a vyhnali Francuzov s ostrova.

Pri Poudre d’Or je pamätnik tragicky potopenej lode St. Geran v roku 1744 pocas silneho hurikanu. Vrak lode St. Geran, ktory objavili potapaci v roku 1966, lezi na dne mora nedaleko ostrova Ile de Ambre. Na tejto lodi bola vraj najväcsia hrdinka ostrova menom Virginie. Inspirovany touto udalostou napisal Bernardin de St. Pierre roman "Paul et Virginie". V tejto romantickej prihode caka Paul na prichod svojej milenky Virginie, ktora je na palube lodi St. Geran, ktora zapasi s hurikamom pred koralovym utesom. V tom silnom vlnobiti narazi lod na koralovy utes a zacina sa potapat. Paul nevaha a vrhne sa do burliveho mora a plave k Virginie, ktora je ale az tak cudna a mravna, ze nie je ochotna si vyzliect svoje tazke saty, aby mohla plavat a kym ju Paul dosiahne, tak sa utopi. Paul sa z toho uz nevie spamätat a onedlho nato umrie od smutku za Virginiou. Roman bol prvykrat uverejneny v roku 1788 a odvtedy este nespocetnekrat a tato prihoda sa stala legendou, ktora sa na ostrove este aj dnes velmi rada prednasa. V mestecku Curepipe, v parku pred budovou radnice, je nadherne bronzove susosie tychto dvoch milencov, od znameho miestneho sochara Prosper d’Epinay.


Znamka "Modry Mauritius" / model od jednoduchsej lode az po obrovsku plachetnicu / filigrantske sperky zo striebra niekedy aj pozlatene / eroticky kreolsky tanec "Sega" / nadherne nalady pri zapadoch slnka

Medzi vyletmi sme travili cas na peknych plazach v okoli hotela odpocivanim, snorchlovanim, alebo plavbou na malej pramici. Zaujimave boli aj nedaleke vystavy musiel a koralov, ako aj vystava exotickych motylov. Zoznamili sme sa s jednym mladym rybarom, ktoreho sme radi sprevadzali na jeho plavbach na sire more za zapadajucim slnkom a vracali sa az za tmy pod hviezdnatou oblohou. Boli to ozaj nezabudnutelne chvile pohody a romantiky, daleko od domoviny, na ktore este stale radi spominame.

Co nas ocakavalo pri dalsich potulkach v sirom svete na Seychelskych ostrovoch sa dozviete zase v Prilozniku.

Tentokrat zostavame s pozdravom Bonzour co znamena kreolsky dobry den.