bullet next back Autor : Juraj a Alice Višnũ
Název : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (15)




TAHITI, MOREA, HUAHINE NUI, RAIATEA, BORA BORA A RANGIROA

Po odlete z Velikonocneho ostrova sme este dlho v lietadle diskutovali a spominali na tyzdenny pobyt na najopustenejsom ostrove v Tichom oceane a tak nam presiel let velmi rychlo. Nakolko sme leteli smerom na zapad a tym vlastne s casom, tak sme pristali na letisku Tahiti - Faaa este pred vecerom. Privitali nas pekne Tahitanky s vonavymi vencami frandzipany kvetov a onedlho sme uz vychutnavali pekny Beachcomber hotel, ktory sme uz poznali z jednej predchadzajucej cesty. Z plaze je vidiet v dialke ostrov Moorea a samozrejme, ze este pred vecerou sme sa museli okupat v teplej lagune, ktora uz hrala vsetkymi ruzovocervenymi farbami zapadajuceho slnka. Pri bufetovej veceri typickych polynezkych specialit pod hviezdnatym nebom a pri zvodnych tancoch hula dievcat s lahodnou domacou hudbou, rychlo sme sa vzili do tejto nenapodobitelnej "Südsee" atmosfery ("Juzneho mora"). Tymto vseobecnym pomenovanim sa dobre vystihne romantika, exotika, nadhera a atmosfera vsetkych tzv. rajskych ostrovov so svojimi farebnymi koralovymi zahradami, smaragdovo - tyrkysovymi lagunami, osamotenymi koralovymi prstencami, husto porastenymi sopecnymi ostrovmi a nekonecnymi plazami plnych paliem. Ale v com sa "Südsee" najviac odlisuje od inych turistickych cielov, su jeho obyvatelia s mnohostrannou kulturou a nenutenym sposobom zivota. Su ku kazdemu mili a priatelski a vsade ta zdravia "bula bula". Turisti tu zrazu znovu objavia stare uz zabudnute vlastnosti ako pokoj, klud, robit bez zhonu, vsetko ma svoj cas a niekedy je to az lahostajnost voci zbytocnostiam. Ostrovy Francuzskej Polynezie patria k najpopularnejsim dovolenkovym cielom v "Südsee" a Tahiti, nazyvany tiez "ostrov lasky", je toho najlepsim, dnes uz legendarnym dokazom. Prirodzena nadhera krajiny, polynezky - tahitsky zivotny styl a francuzky "savoir vivre" je idealna kombinacia, ktora kazdeho navstevnika nadchne. Este jedna zaujimavost, ze sprepitne tu nie je obvykle a ani sa neocakava, dokonca niektory to povazuju za urazku.


Tahiti s ciernymi plazami / Pointe Venus / Hotel Beachcomber Parkroyal / letecky pohlad na ostrov Bora Bora s vraj najkrajsou lagunou na svete / francuzke namornictvo v pristave Papeete / zahrada s "tikim" v Gauguinovom muzeu / "tiki" a Gauguinovo muzeum / pohlad na ostrov Moorea

Francuzska Polynezia sa sklada z piatich skupin ostrovov a to: Spolocenske-, Australske-, Gambierske-, Markezke - ostrovy a Tuamotu archipel. Tychto 118 ostrovov sa nachadza na jednej 3.000 km dlhej a 2.500 km sirokej morskej ploche, z coho na ostrovy pripada len okolo 4.000 km2. Tahiti, najväcsi a najdolezitejsi ostrov, lezi 17.700 km od Europy (co znamena 12 hodin casovy rozdiel) a od Los Angeles je 6.600 km vzdialeny.

Hlavne mesto Papeete je hospodarskym a politickym centrom Francuzkej Polynezie. Pristav a medzinarodne letisko Faaa, postavene v roku 1961, zodpovedaju modernemu internacionalnemu standardu, mesto odvtedy narastlo a ma dnes uz okolo 50.000 a s okolim az 100.000 obyvatelov, co je polovicka celej Francuzkej Polynezie.

Trojuholnik, v ktorom na severnej spici su Havajske ostrovy, na vychode je Velikonocny ostrov a na zapade lezi Novy Zeland, ohranicuje Polyneziu. Ako prvy Europan objavil Tahiti az v roku 1767 Anglican Samuel Wallis, ktory pri zhliadnuti prvych Tahitaniek bol tak ocareny, ako vsetci jeho nasledovnici az do dnes. V roku 1768 to bol Francuz Louis Antoine Bougainville, ktory bol podstatne sikovnejsi vo vyjednavani s domorodcami. O rok neskorsie prisiel konecne aj Anglican James Cook. Dlho sa dohadovalo Anglicko a Francuzko o narok na ostrov, az v roku 1880 tahitsky kral Pomare V. odovzdal vsetky vysostne prava Parizu a onedlho sa stali aj ostatne ostrovy definitivne francuzkou koloniou.


Na Tahiti farebne oblecene deti a zeny silne pripominajuce obrazy maliara Gauguina / "trou du souffleur" / najdlhsia rieka Papanoo / vodopad Vaimahuta / Matai - nacelnik , ktoreho sme spoznali na ostrove Samoa, je skoro cely tetovany symbolmi, ktore opisuju jeho zivot a odkial pochadza a tym ma pocit, ze je obleceny / bananovnik / botanicka zahrada

Na Spolocenskych ostrovoch natrafime casto na velke kamenne konstrukcie, ktore sa mozu porovnat s jednoduchym chramom. Su to obdialnikove vydlazdene plochy, kde na jednom konci stoji oltar - "ahu" vo forme nizkej stupnovitej pyramidy. Tieto tzv. "marae" maju na pobrezi rozmery okolo 40 x 20 metrov a k tomu viac stupnove ahu, vo vnutrozemi su mensich rozmerov. Na tychto "marae" uctievali domorodci svojich predkov, modlili sa k svojim bohom, aby sa im urcite prace, zamery, lov, rybacka a pod. dobre vydarili. Tu sa korunovali nacelnici a krali, tu sa konali porady o vojne a mieri, oslavy vitazstva a uzatvarali sobase. Tieto tradicie skoncili asi pred 200 rokmi a nakolko polynezke zvyky sa podavali len ustne (pismo vtedy este nepoznali) vie sa o tychto ceremoniach a ich detailoch dnes len velmi malo. Pred objavenim tychto ostrovov Europanmi boli tahitske oslavy "heiva" velmi rozsirene a oblubene. Polynezania milovali hry a zabavu nad vsetko a z toho pozostavala aj väcsia cast ich zivota. Vieme to pochopit ved im doslova padali pecene holuby do ust. Podnebie je cely rok prijemne a teple, dokonca aj v noci, cize nejake mimoriadne opatrenia kvoli zime a drsnemu pocasiu odpadnu. Zeleniny a ovocia je nadbytok staci to len pozbierat. V mori je dostatok vselijakych dobrot, ktore ulovit pre vybornych rybarov a potapacov nie je ziadny problem. A tak si organizovali vselijake sportove sutaze ako lodne regaty, zapasenie, box, hod ostepom a v lukostrelbe. Ako velmi boli nadseni touto sportovou cinnostou, tak to nebolo nic proti tanecnej vasni domorodcov. Tanec bol priamo spojeny s ich tradicnym zivotom a ci uz nim vitali hosti, vyzyvali a provokovali nepriatela, oslavovali vitazstva, alebo sa tancom modlili k bohom a doprevadzali tancom vsetky ceremonie na "marae". Niektore tance boli eroticke a tancovali sa len v noci a dokonca celkom nahy. Aj tu, ako skoro na celom svete, potom zakrocili protestanski misionari a vyhlasili ich za nemoralne a dielo diabla. V roku 1820 zakazali domorodcom zakonom dvojzmyselne spevy, tanec, tetovanie, nosenie kvetinovych vencov na hlavach a tak sa im podarilo, ze zaciatkom 19. storocia tradicne spevy a tance uplne vymizli. Az zaciatkom 20. storocia sa pri oslave "heiva" (14. jula) spomenulo na stare tance a zvyky. Zeny smeli tancovat len v satoch s dlhymi rukavmi predpisanych misionarmi. Pomaly sa ale znovu presadili stare zvyky a v poslednych rokoch sa konecne tancuje zase tak, ako kedysi.


Moorea (Hnapiti) jedalen hotela Bali Hai a umyvaren / Baie de Cook / letecky pohlad na cast ostrova Moorea / krasne sfarbene kvety / Baie de Cook a v pozadi Mouaroa 880 m

Tahiti je vlastne dvojity ostrov v tvare tenisovej rakety, alebo zdeformovanej osmicky, na ktorom je vela osamotenych plazi s jemnym ciernym, lavovym pieskom prechadzajucim do kvetinovych, palmovych a zeleninovych poli. Stavnata zelen pralesov je v silnom protiklade so svietiacou bledomodrou farbou laguny, ktora je ohranicena bielymi, penivymi vlnami priboja, ktory sa lame na koralovom utese okolo ostrova.

Rano sme po vydatnych a dobrych ranajkach odisli na celodenny vylet na vraj najkrajsi ostrov na svete na Mooreu, ktory je od Tahiti len 17 km vzdialeny. Leteli sme malym lietadielkom necelych desat minut, pilot obletel cely ostrov a vsetci cestujuci boli doslova vo vytrzeni pri pohlade na tu nadheru zeleneho ostrova pripominajuceho v podoryse jedno velke srdce a k tomu este uzasne farby hlbokeho mora a tyrkysovej laguny. Po pristati na malom letisku Temae nas okamzite odviezli rychlo-clnom do hotela Bali Hai, ktory mal byt nasim "hlavnym stanom" pre tento den. Uz zdialky sme obdivovali Cookov zaliv, ktory je vraj jeden z najkrajsich zalivov na svete a v pozadi su spicate vrcholy kopcov Rotui 899 m a Mouaroa 880 metrov n.m. Po prichode do hotela sme sa obcerstvili a pokracovali dalej s prenajatym typickym otvorenym vozidlom "le truck" na obhliadku, najprv okolo ostrova co je po pobreznej ceste 60 km a potom aj do vnutrozemia. Moorea je vysoky ostrov sopecneho povodu s najvyssou horou Tahivea 1.212 metrov n.m. Zivot na tomto ostrove je este pohodlnejsi a kludnejsi ako na Tahiti. Videli sme viacere "marae", z ktorych najväcsie "marae Titiroa" bolo osidlene uz v 17. storoci. Zaujimave su plosiny pre lukostrelcov - sport ktory bol vraj privileg slachty a bojovnikov. Vobec vo Francuzkej Polynezii existovali styri kasty a to vladcovia, slachta, jednoduchy lud a otroci. Na ostrove objavili az 500 nalezist s nabozenskym ako aj beznym vyznamom. Po ceste sme navstivili znamu vyrobnu ovocnych stiav z roznych exotickych ovoci aj s ochutnavanim, ktore nam velmi chutili a nas aj osviezili. Odtial, v dobrej nalade, vybrali sme sa na Belvedere na vyhliadkove miesto Roto - Nui odkial je uzasny pohlad na pohorie Mouaroa a zname zalivy Baie de Cook a vedlajsi Baie de Opunohu. Na spiatocnej ceste sme navstivili este ritualne miesto "marae Afarealtu". Po navrate do hotela, nas ocakaval v typickej restauracii velky bufet, na ktorom sme si vyborne pochutnali. Travili sme v pohodlnych lehatkach, alebo este stale obdivovali Cookov zaliv na pozicanej lodke. Podvecer nas odviezli do osady Paopao odkial sme sa odplavili lodou spät, pri trochu rozburenom mori, do pristavu v Papeete a za hodinu sme sa uz prechadzali po vecernom meste.


Raiatea (Uturoa) divoka vegetacia / bungalovi hotela Bali Hai / Polynezania radi oslavuju a my s nimi / zapad slnka nad bungalovmi

Dalsi den sme skoro rano vyrazili autom na okruznu cestu po Tahiti (ca. 120 km) a posluchli sme dobru radu jazdit okolo ostrova (kvoli slnku) v smere hodinovych ruciciekCez Papeete, ktory tiez nazyvaju "Parizom Juzneho Pacifiku", sme tentokrat len presli a po 12 km sme prisli k Pointe Venus, kde James Cook nechal postavit malu pevnost odkial pozorovali drahu planety Venuse a v peknom parku pri mori jeden monument pripomina aj ostatnych prvych cestovatelov. Pekna cierna plaz je oblubene vyletne miesto obyvatelov Papeete. Vratili sme sa od mora zase na tzv. "zahradnu cestu", prechadzali sme cez mnohe dedinky a po ceste stretali pestro farebne oblecene deti a zeny silne pripominajuce obrazy genialneho maliara Gauguina v modernom vydani. Presli sme cez najdlhsiu rieku ostrova Papanoo (18 km), ktora vyviera na najvyssej hore Orohena 2.241 metrov n.m. a podla domacich povesti je "olympom" miestnych bohov. Pokracovali sme k dalsej zaujimavosti "trou du souffleur", je to diera v skale (jedna z mnohych), nedaleko mora, cez ktoru v nepravidelnych intervaloch vystrekuje fontana vody, ktoru tam priliv cez vymyte chodby a kanaly doslova vystreluje ako gejsir. Malou prechadzkou sme prisli k trom vodopadom Faaurumai, z ktorych Vaimahuta mozno pesi bez problemov navstivit. Zastavili sme sa v peknej zahradnej restauracii, kde sme si pochutnali na "ia ota" co je ryba v marinade z citronovej stavy a poliata kokosovou stavou a ako dezert sme si dali "poe" velmi chutna zmes bananu a papaye. Asi v polovicke cesty sa nachadza Gauguinovo muzeum, ktore postavili na pocest najväcsiemu umelcovi Tahiti. Paul Gauguin prisiel na Tahiti v roku 1891 ako 43 rocny, kde zil s kratkym prerusenim do 1901 a v roku 1903 zomrel na Markezkych ostrovoch, kde je aj pochovany. Vystava, okrem niekolkych originalov, dokumentuje hlavne jeho zivot. Gauguin sa snazil malovat ludi z Tahiti bez akehokolvek skraslovania, len zriedka su vraj "vahine" mimoriadne pekne a aj ked, tak len v mladosti. Myslime si, ze sa casy od vtedy trochu v tomto zmenili, tak ako na celom svete. Aby si clovek mohol urobit celkovy obraz o Tahiti, patri navsteva tohoto muzea skoro k povinnosti a stoji zato. V zahrade muzea stoja dvaja "tiki" (bozske figury) z Raivavae. Dalej sme videli este niekolko vodopadov, vodnych kaskad, marae Arahurahu s niekolkymi "tiki", kde sa este aj dnes konaju niekolkokrat do roka ceremonie.


Bora Bora a jej tyrkysova laguna / priboj na koralovom utese / obcerstvenie z cerstveho kokosoveho orecha / hotel Sofitel Marara

Na dalsi den sme pokracovali malym lietadlom na niekolko dnovu okruznu cestu, kde sme po 170 km mali medzipristatie na ostrove Huahine Nui. Tu sme si boli pozriet niekolko marae, pre ktore je tento ostrov velmi znamy. Je tu tiez nadherna zelen, prekrasne zalivy hlboko sa zarezavajuce do zarastenych kopcov. Odtialto sme pokracovali, po niekolko hodinovom pobyte, na nedaleky len 40 km vzdialeny ostrov Raiatea (druhy najväcsi ostrov Francuzkej Polynezie), kde sme sa ubytovali v hoteli Bali Hai v bungalove stojacom na koloch nad vodou. Na tomto ostrove nie su piesocne plaze a pobrezie je velmi skalnate. Z bungalovu sa dalo po schodikoch zist priamo do vody, alebo este rychlejsie priamo do nej skocit. V bungalove bola cast podlahy presklena a tak sa dal sledovat dokonca aj z postele podmorsky zivot.

"Sväty ostrov" Raiatea bol kedysi politickym a nabozenskym centrom Polynezie. Tu si vytvorili "Maohi" predkovia dnesnych Tahitanov svoju druhu domovinu "Hawaiiki". Ich prve "Hawaiiki", povodna domovina, lezala vraj dalej na zapad. Najznamejsie a najsvätejsie kultovne miesto starej Polynezie "marae Taputapuatea" sa stalo Mekkou archeologov. Ostrov je turisticky este nie velmi spristupneny a vdaka tomu prebieha tu polynezky zivot este relativne nefalsovany. To sme zazili pocas troch vecerov, ked sa po polynezky nieco oslavovalo (dovod sa vzdy najde), malu ukazku toho, ako to tu kedysi bolo. Cez den sme navstivili zaujimave miesta, obisli autom cely ostrov (100 km), zastavili sa v hlavnom meste Uturoa s pestrym trhom a velmi zaujimavym pristavom. Ostrov je velmi urodny, vegetacia je tu este zelensia a hustejsia ako na ostatnych ostrovoch.


Rangiroa atoll s kresbou ostrova Tahiti / Air Polynesia / letecke pohlady na Rangiroa atoll a jeho motus / priboj mora na koralovom utese / uzasne sfarbena obloha k veceru

Nasa okruzna cesta lietadlom sa blizila k velkej atrakcii a to k 45 km vzdialenemu ostrovu Bora Bora vraj s najkrajsou lagunou na svete. Domorodci hovoria "Pora Pora" co znamena prvorodeniatko. Ako sme sa blizili k Bora Bore za vyborneho pocasia, uz sa z dialky rysovali dva zname kopce Otemanu 727 m a s dvojitou spicou Pahia 649 metrov n.m. Piloti, alebo sa chcu popysit co mozu ukazat, alebo su velky priatelia fotografov / amaterov, lebo obleteli ostrov raz dalej a vyssie a potom este raz blizsie a nizsie, zaco sme mu vo velkom zatlieskali. Po pristati na malom letisku Motu Mute nas hned odviezli zase rychlo-clnom do nasho hotela Sofitel Marara a aj tato cesta je uz jednym uzasnym zazitkom. V hoteli sme mali velmi pekny bungalov, s nadherne vyrezavanymi drevenymi stlpmi, priamo na bielej plazi a pod mnohymi palmami. Hotel je znamy svojou polynezkou atmosferou a pohostinnostou o com sme sa viackrat presvedcili. Kazdy vecer bolo perfektne tanecne vystupenie tradicnych tancov pri vatre a faklach. Tuto atmosferu sa uz ozaj nedalo nicim prekonat. Nakolko okolo ostrova je po ceste len 30 km, rozhodli sme sa pozicat si na jeden den bicykle.Tak sme si este aj sami pozreli vselico zaujimave a mozeme zase len to povedat, ze pohlady su vsade uchvacujuce, nespocetne palmy, prirodzene piesocnate plaze, uz nam to pripada, ze sa opakujeme, ale skutocnost je taka.

To mimoriadne pekne na Bora Bore su jej ploche ostrovceky na koralovom utese tzv. "motu" a najkrajsi z nich je vraj motu Tapu. V hoteli sme mohli vyuzivat rozne vodne sporty. My sme najradsej veslovali na typickom polynezkom clne s plavakom, vydlabaneho z jedneho kmena, s ktorym sme navstivili vela roznych "motu". Najlepsim zazitkom pre nas bol vylet s motorovou lodkou, kde na idealnych miestach sme mohli snorchlovat. Nas sprievodca, ktory sucasne riadil nasu lodku, zrazu zakrical: "rychle vsetci do vody aj s maskami" a vysypal vedro plne kuskov mäsa do vody. No a my sme vsetci ako ovce posluchli a az pod vodou sme videli ako to vrelo okolo nas pazravymi zralokmi co sa vrhli na to mäso. Pozerali sme na to divadlo fascinovani a zabudli sme, ze mame so sebou aj fotoaparat. Na tuto prihodu casto s Alicou spominame, ze ako niekedy clovek posluchne bez rozmyslania, samozrejme, ze to nebolo nebezpecne, ale clovek nikdy nevie co sa moze stat. A takto nam preslo tych par krasnych dni na Bora Bora a aj ked s tazkym srdcom museli sme sa vratit 240 km lietadlom spät na Tahiti.


Rangiroa atoll - hotel Kia Ora Village s nasim bungalovom / pohlad na plantaze a bohate plody

Po prichode, do nam uz dobre znameho hotela, sme mali jeden tzv. odpocinkovy den a uz s pripravami na dalsi vylet a to na Rangiroa atoll. Je to druhy najväcsi atol na svete o rozmeroch 78 km dlhy a 24 km siroky. Je to jeden zo 78 atollov v Tuamotu archipeli, ktory lezi na rozlohe 1.200 x 600 km. Najväcsi problem na tychto koralovych ostrovoch je nedostatok sladkej vody, lebo v cisternach zachytavana dazdova voda nemusi stacit pre vsetkych a cez koralovu podu pretecie voda zase velmi rychlo. Dnes s vybornymi a vykonnymi odsolovacimi zariadeniami je to len otazka penazi.

Na Rangirou, ktora je od Tahiti vzdialena okolo 300 km, sme prisli v poriadku a s peknymi dojmami pocas celeho letu. Po pristati nas odviezli do hotela Kia Ora Village, kde nas ubytovali v peknom tradicne zariadenom bungalove priamo na plazi. Rangiroa znamena prelozene asi ako "vzdialena obloha" co ozaj zodpoveda pravde, lebo horizont pripada cloveku neuveritelne daleko. Tie nadherne a prijemne farby, pohlad do uzasnych dialav a ten klud to je pre mestskych, zostresovanych ludi ozaj ako ukludnujuci liek. Vzdialeni nekonecne daleko od civilizacie, sme tych niekolko dni plne vychutnali, o com najlepsie svedcia nase fotky. Takto posilneni novou energiou sme sa vratili na Tahiti odkial sme o den na to pokracovali v nasej dlhej ceste dalej.

Co nas ocakavalo pri dalsich potulkach v sirom svete na Havajskych ostrovoch sa dozviete az v dalsom pokracovani Priloznika.
Tentokrat zostavame s pozdravom Alofa co znamena asi ako Hallo