bullet next back Autor : Juraj a Alice Višný
Název : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (5)




RUZOVE SKALNE MESTO PETRA I.

Po odchode od kriziackeho hradu Shaubak nas cakala este cesta necelych 40 km do Petry. My sme tento cas vyuzili na plno otazok na nasho Mahmuda, lebo sme chceli byt co najlepsie pripraveni na dlho ocakavanu navstevu skalneho mesta Petry. No a Mahmud zacal, ako keby cital z knihy.

Uz davno pred obdobim antiky bolo na Arabskom poloostrove sustredene svetove obchodnictvo. Nabozenske ritualy Egyptanov a Babyloncov boli nemyslitelne bez myrhe (ztuhla mliecna stava – voni ako zmes roznych druhov eterickych olejov, gumy a zivice – pouziva sa hlavne v lekarnictve a kozmetike) a zivicoveho kadidla (glej a zivica), ktore rastli hlavne na juznom pobrezi Arabskeho poloostrova a k tomu prisiel este asfalt od Mrtveho mora na balzamovanie mumii. Nedostupne hory okolo neskorsej Petry, vynikajuce pramene a dobre zasobovanie vodou, zarucovali odjakziva obyvatelom tejto oblasti, perfektnu ochranu pred nepriatelmi. Tu sidlili viac ako tisicrocie pred Kristom Edomiti, podla Stareho testamentu potomkovia ich predka Esau, povazovanych za pribuznych Izraelcov. V 6. storoci pred n. l. prisiel do udolia Wadi musa (Mojzisov pramen) jeden arabsky kmen nazyvany Nabatejci, kocovni pastieri a rodeni obchodnici. Postupnym a mierumilovnym osidlenim Edomu, podarilo sa Nabatejcom ovladnut, v dobrom slova zmysle, rozne beduinske kocovne kmene a davno usadle zajordanske obyvatelstvo, ktore sa zivilo hlavne polnohospodarstvom.

V 2. storoci pred n. l. obsiahala vtedajsia Petra uz 10 stvorcovych km. Chovali tam tavy, kozy, ovce a kone a na terasovych plochach pestovali hlavne vino, olivy a obilie.

Z tychto roznorodych, etnickych a hospodarskych spolocenstiev, vytvorili jeden novy velmi schopny, politicky a aj vojensky stat, ktory velmi rychlo prevzal kontrolu a ochranu nad tabormi a obchodnymi cestami karavan. Dostatocna istota a doslova pre dopravu idealne miesto na krizovatke Kralovskej cesty a tranzitnej trasy tzv. Hodvabnej cesty z Predneho Orientu, zarucovalo pre tuto cinnost velky uspech. U Egyptanov, Grekov a Rimanov bol hodvab z Indie a Ciny, slonovina z Afriky, perly z Cerveneho mora, koreniny, myrhe, skorica a hlavne kadidlova zivica velmi oblubene a obchod s nimi vyborne prosperoval a mohli si za ne ziadat cenu, aku len chceli. Nabatejci vytvorili pozdlz tejto tzv. Zivicovej cesty, chranene tabory v idealnych vzdialenostiach od seba, s velkymi zasobami vody v cisternach a hlinenych dzbanoch, palivom, potravinami a krmivom pre zvierata. Dnes by sme povedali, ze uz v tych casoch ovladali perfektnu logistiku.

Na neskorsie utoky Diadochena zo Syrie reagovali miesto protiutoku, ze sa ztiahli do nepristupneho pohoria a nepriatela ukludnili velkorysymi darmi. A tak isto sa potom, dvakrat v rokoch 63 a 25 pred nasim letopoctom, dohodli s rimskymi vojskami diplomatickou cestou, miesto na bojovom poli. A tato uspesna diplomaticka taktika im vzdy pomohla v kritickych situaciach.


Triklinium a nad nim je Obeliskovy hrob ukonceny styrmi pyramidovymi stlpami

To uzasne bohatstvo, ktore nadobudli vdaka monopolu pre obchodne cesty na ktorych za clo, alebo myto ochranovali Nabatejci (volakedy tiez zbojnici) karavany pred prepadmi, vyuzili na stavbu uzasnych chramov vysekanych do mäkkeho pieskovca. Hlavne mesto Nabatejcov sa nachadza vo vyske 950 m nad morom a menuje sa Petra – co grecky znamena skala a veda o horninach petrologia. Pomerne malo je zname o nabozenstve Nabatejcov, napriek tomu, ze sa naslo v Petre vela obetnych miest. Vyznavali boha Dushara s jeho zenou Al‘Uzza a na ich pocest vytesali vela chramov v pieskovcovych skalach.

Zanik Petry zacal so zmenou obchodnych tras karavan na morske trasy a prepravy tovaru lodami. Medzi rokmi 350 a 388 n. l. stihla Petru dalsia osudna rana. Silne zemetrasenie znicilo skoro polovicku mesta, co uz nikdy neopravili, nove sa nestavalo a tak Petra pomaly vegetovala a ked v 6. storoci nasho letopoctu sa zacal na Blizkom vychode rozsirovat Islam, bola Petra jedno bezvyznamne a skoro uplne opustene mesto. Dalsie silne zemetrasenie v 8. storoci znicilo zase velku cast mesta a Petra stratila akykolvek vyznam. V 13. storoci sice vzblkla este na kratky cas dolezitosti Petry, zase vdaka obchodnictvu, ale potom definitivne zapadla do zabudnutia a keby tu castejsie prsalo, tak by sme dnes asi nemohli obdivovat uzasnu kamenarsku zrucnost Nabatejcov.

Petra ostala jedno mesto v skale o ktorom neexistuju skoro ziadne pisomne dokazy. Este dnes je o Petre viacej nezodpovedanych ako zodpovedanych otazok. Zrazu prerusil Mahmud svoje rozpravanie a upozornil nas, ze prichadzame ku Wadi Musa – Mojzisovmu pramenu, kde vraj Mojzis so svojou palicou udrel na skalu a na tom mieste zacala tiect voda pre smädnych putnikov z Izraelu. Je to v polovicke cesty medzi Mrtvym morom a Agabskym golfom, kde odbocuje jedno udolie smerom na vychod, doslova ako klin do pohoria Esh Shaka - udolie Wadi Musa. Wadi znamena arabsky voda a oznacuje udolie zaplnene vodou po zimnych a jarnych dazdoch. Premavka zacala byt zivsia a pomaly sme prichadzali do modernej Petry. Hned po nasom prichode do najstarsieho miestneho hotela Petra Forum, nedaleko hlavneho vchodu a Centra pre navstevnikov, sme sa rychlo ubytovali a nakolko bol este ako sa hovori mlady cas (pred zapadom slnka), tak sme hned vsetci vyrazili na prvu obhliadku nabatejskej architektury pri Babel Siq.


Prijemny vecer s Mahmudom u jeho znamych Beduinov, pri skusani beduinskych krojov

Jednym z prvych prikladov boli Djin hrobky (duchovia) tri bloky kvadroveho tvaru, niekolko metrov vysoke, ktorych funkcia je do dnes nevysvetlena, lebo pre hroby sa zase nenasli ziadne ludske kosti. Oproti nim je dvojposchodovy Obeliskovy hrob, ukonceny styrmi pyramidovymi stlpmi. V dolnej casti tzv. Triklinium (jeden zo 100 znamych v Petre) je zhromazdovacia, spomienkova miestnost pre pohrebne oslavy, v tvare U s vytesanymi lavickami na sedenie pozdlz troch stien. Tu nam Mahmud pekne vysvetlil prinzip kamenarskej prace v Petre.

To co v Petre vidime je vlastne stavanie naopak t. j. nezacne sa stavat stena, alebo stlp, ale je k dispozicii skala, ktora sa zacne vysekavat kym nevznikne priestor so stenami a stlpami. Najprv sa musel hladko otesat vhodny utes. Potom sa zacala z hora, z najvyssieho miesta, vytesavat fasada smerom dole a pre presne urcenie zvyslych linii sa pouzilo nieco podobne ako nase olovnice. Vysekavanie interierov sa muselo vykonavat podla presnych vypoctov a planov, lebo odstranenie mnohych ton odpadoveho materialu a k tomu padajuce kamene mohli narobit nesmierne skody. Vysledkom vsak bola stavba omnoho pevnejsia, ako samostatna stavba postavena normalnym sposobom. Miestnosti za fasadou hrobiek su pomerne male (az na niekolko vynimiek, ale su vzdy v pomere s fasadou), velka miestnost prilezitostne s vytesanymi kamennymi lavickami pozdlz stien, zatial co pohrebna miestnost bola vytesana do zadnej steny. Fasady hrobiek v Petre sa zachovali napriek zemetraseniam, erozii, vandalizmu a ucinkom zubu casu neuveritelne dobre a poskytuju dobry priklad, ako vyzerala vrcholna architektura v prvom storoci pred nasim letopoctom. Cas utekal a ani sme sa nenazdali, ze pomaly bola skoro tma a my sme sa vratili do nasho hotela s velmi peknou arabskou atmosferou. Po vynikajucej veceri s nasim domacim sprievodcom Mahmudom, navstivili sme jeho znamych beduinov, u ktorych sme stravili velmi prijemny vecer pri pfeferminzovom caji, alebo kave s kardamomom (zo semienok kardamomovej rastliny ziskane korenie), domacej muziky s tancami, skusanim vselijakych ludovych krojov a kto chcel mohol skusit dokonca aj vodnu fajku. Hlavne nas zaujimala Petra, ci uz rozhovormi, studovanim mapy a pripravami na obhliadku na nasledujuci den.


Koniec rokliny Es Siq, kde cez strbinu presvita Faraonova pokladnica – Khazne Faraun

Samozrejme, ze sme dobru radu, zacat nasu exkurziu cim skor rano, posluchli. Autobusove zajazdy, ci uz z Ammanu, alebo izraelskeho Eilatu, prichadzaju medzi 9.00 a 10.00 hodinou a tym pre nas, co sme zacali hned od otvorenia brany o 7.00 hodine, sme mali patricny naskok a tym sme my siedmi boli prakticky skoro stale sami. Musim spomenut, ze v pripade dazda je Petra zatvorena a lutujem turistov, ktori prisli sem zbytocne – ale aj to sa moze stat. Je to hlavne z bezpecnostnych dovodov a utechou je, ze tu prsi len zriedka. V starej Petre sa vsetky obchodne aktivity konali pred tymto hlavnym vchodom a len malo cudzich sa vtedy dostalo do vlastneho skalneho mesta Petry. Uz pred 2.000 rokmi bol na tomto mieste hlavny vchod, alebo Triumfalny obluk do metropoly Nabatejcov (vertikalne zbytky su este aj dnes viditelne), ako aj umele postavena hradza, ktora chranila Petru pred zimnymi povodnami. Potom, ako sa tu v roku 1968 v nahlom privale zaplavy vodnych mas 28 turistov utopilo, vystavali novu ochrannu hradzu a tunel (podla stareho antickeho vzoru), ktory v pripade nutnosti odvedie masy vody do susednej rokliny. Volakedy tu boli, pre pohodlnejsich turistov na usek tych 2 km v rokline, pripravene kone na prenajatie – co vsak nastastie zakazali. Prach, ktory pri pokluse kone kopytami rozvirovali, velmi rusil pesich navstevnikov a este k tomu si musel davat stale pozor na nie celkom ovladane kone turistami. My sme uz mohli vychutnavat ticho, klud a krasnu atmosferu tejto rokliny.


Fasada Khazne Faraun 40 metrov vysoka a 28 metrov siroka

A tak sme konecne vosli do tolko ospevovaneho Es Siq – rokliny, ktora ma na obidvoch stranach steny az 80 metrov vysoke a vzdialene od seba na najuzsom mieste len 2 metre a na najsirsom mieste 11 metrov. V staroveku bola vraj cela cesta vydlazdena vapencovymi dlazdicami. Pozdlz lavej skalnej steny prebieha umely, este v antike vytesany kanal pre vodu asi vo vyske 2 metrov, ktory nakoniec prechadza na pravu stranu a pokracuje v hlinenych vypalovanych rurach. Po ceste sme videli na rozsirenych miestach niekolko oltarov, ktore sluzili pri procesiach. Stale ine pohlady na skalne steny, ich osvetlenie a nekonecnu hru farieb, z matnej az do kovovosedej cez svetlohnedu az do svietiacej hrdzavocervenej, do ktorych sa miesaju zltkasto - zelenkavo - modre tony. Kratko pred koncom sa steny Siqu este poslednykrat zuzia, az mas dojem, ze sa nad nasimi hlavami doslova dotykaju. V tej uzasnej skalnej strbine zrazu presvitaju ruzove casti stlpov s hlavicami, rozne ozdoby a sochy este viac zdoraznene vychadzajucimi slnecnymi lucami – boli sme zase raz v spravnom case, na spravnom mieste – ako sa hovori. Po par krokoch vychadzas z toho sera rokliny na priblizne 250 metrov dlhy a 70 metrov siroky priestor, uzavrety vysokymi skalnymi stenami. Zrazu stojis pred Khazne Faraun, alebo tzv. Faraonovou pokladnicou, ruzovocervenou fasadou, ktora v lucoch ranajsieho slnka doslova svieti, je to najposobivejsi a najcastesie foteny motiv Petry. Tu nas napadli zaverecne sceny (ktore sa tu natacali) z dobrodruzneho filmu Indiana Jones s Harrison Fordom a Sean Connerym, ktori sa nakoniec zachrania a vyjdu na tomto priestore pred Khazne Faraun z podzemia a stastni hrdinovia trielia na konoch cez Es Siq ku novym prihodam.


Priklad uzasnej farebnosti opracovaneho a prirodneho pieskovca v Petre

Tato Faraonova pokladnica vsak nema s faraonmi nic spolocneho. Beduini si volakedy mysleli, ze faraoni tu schovali v urne (ktora je 3.5 metra vysoka z masivneho kamena) na vrchole fasady svoje poklady a tak vzniklo toto zvlastne meno. Skoro 40 metrov meria tato mohutna do pieskovca vytesana dvojposchodova fasada od zakladov stlpov po vrch urny a je 28 metrov siroka. Nabatejci rodeni obchodnici, vyborni diplomati a tak ako prevzali do svojej reci vela prvkov z inych jazykov, tak boli aj ako architekti velmi prisposobivi. Do svojich povodnych arabsko – semitskych stavebnych foriem vyborne zapojili egyptske a helenisticke prvky. Najlepsim prikladom tohoto spojenia viacerych stavebnych stylov je prave Faraonova pokladnica. Ucel tejto budovy dodnes nie je vysvetleny, ci sluzil ako chram, alebo ako hrobka a ci je nabatejskeho, alebo rimskeho povodu. Aj datum vzniku sa pohybuje od zaciatku prveho storocia pred nasim letopoctom, az do polovice prveho storocia n. l. Vo vnutri je jedna velka a vysoka miestnost, za nou jedna mensia a niekolko bocnych väcsich vyklenkov. Od Khazne sme pokracovali cez udolie, ktore sa tu rozsiruje k tzv. Vonkajsiemu Siq, ktory vedie navstevnikov popri Ulici fasad a co nas ocakavalo pri dalsich obhliadkach po Petre, dozviete sa az v dalsom pokracovani.

Zostavame s arabskym fi sihhatika (asi ako na Vase zdravie).

(pokracuje na Petra II a Petra III)