Make your own free website on Tripod.com

bullet next back Autor : Alice Višný gvisny@bluewin.ch <822>
Název : MESTÁ SVETA ( 8- Kahira)




KAHIRA Na severnom pobrezi Afriky, juzne od delty rieky Nil, ktora sa vlieva do Stredozemneho mora, lezi Kahira hlavne mesto Egypta. V tejto najväcsej metropole africkeho kontinentu a arabskeho sveta zije 17 milionov ludi (udajne je ich vraj podstatne viac) a Arabi ju s pychou nazyvaju „Matka vsetkych miest“.

Uz davno pred zalozenim Kahiry tu bola rimska pevnost Babylon. V roku 640 n. l. zalozil arabsky vojvodca Amr-ibn-Elass osadu El Fustat, na mieste kde je dnes stare mesto Kahiry. Dnesne meno El-Qahira dostalo mesto uz v roku 969 n. l. a znamena „Neporazitelna“.

Dopravny hluk mimoriadne zaposobi na noveho navstevnika, lebo tu plati hlavne pravidlo „Kto najviac trubi, ten ma prednost v jazde“. Vyznat sa v Kahire v tomto obrovskom labyrinte a virvare uliciek, ulic a mostov nie je jednoduche a ozaj najlepsou radou pre prve zorientovanie sa je - prenajat si auto so soferom, alebo absolvovat organizovanu prehliadku pozoruhodnosti a usetrit si tym vela drahocenneho casu a nervov. Hladat na vlastnu pest a dokonca s autom, za doslova sialenej premavky aut a prebehujucich chodcov medzi nimi, v ktorej plati pravo silnejsieho, je ozaj riskantne a vyzaduje inu mentalitu. Ked clovek zabludi (co sa moze velmi rychlo prihodit), tak stravil den v rozpalenom aute a nic nevidel. Na ostrove Gezira, v pekne zelenom a kludnom parku, je 187 m vysoka vyhliadkova veza „Kairo-tower“, odkial sa s mapou Kahiry v ruke da dobre zorientovat a oboznamit s mestom pre dalsie obhliadky.

Kahira je velmi stare islamske mesto s nespocetnymi mesitami. Najznamejsia z nich je v roku 879 n. l. postavena Ahmed-ibn-Tulun mesita a je najväcsou mesitou v Kahire a tretou najväcsou na svete. Dalej Muhammed Ali znama aj ako Alabastrova mesita, ktora sa nachadza na Citadele Kahiry a bola dokoncena v roku 1857. Studenti z celeho islamskeho sveta studuju v Azhar mesite a Muslimskej univerzite Al–Azhar zalozenej v roku 988 n. l.

Bazar Khan-el-Khalili nazorne ukazuje stary orientalny charakter Kahiry, kde v uzkych ulickach s prijemnym chladkom, ponuka mnozstvo remeselnikov vo svojich dielnach a obchodnikov tovar na predaj.

Na vychode mesta sa nachadza v islamskom svete jedinecne tzv. „Mesto mrtvych“, v ktorom kedysi postavili Sultani a Mamelukovia nadherne mauzolea, hrobky s mesitami a obytne domy pre navstevnikov. V dvadsiatich rokoch minuleho storocia zacali tu ilegalne byvat chudaci, dnes tu zije vyse 250.000 ludi a nie najhorsie. Napriek vsetkym problemom, ktore su v tomto obrovskom meste, vyplati sa Kahiru navstivit, lebo vraj kto toto mesto nespozna - ten nemoze Egypt pochopit. Pre mna su to jedny z najkrajsich, najuzasnejsich a najzaujimavejsich pamiatok na tomto svete.

Egyptske archeologicke muzeum zalozil francuzsky egyptolog Auguste Mariette v roku 1857 - hlavne kvoli vtedajsiemu stalemu vyvozu egyptskych starozitnosti do bohatej cudziny. Svoj ciel dosiahol a Egyptske muzeum vlastni dnes najkompletnejsiu a najväcsiu zbierku egyptskych starozitnosti. Jeho hrob sa nachadza na cestnom mieste pred muzeom. Vystavenych je tu vyse 40.000 exponatov (zo stotisic), ktore obhliadnut za niekolko normalnych navstev muzea je doslova nemozne. Vrcholom zbierky je bez pochyby vystava faraona Tut-ench-Amuna s masivnou faraonovou zlatou maskou a dalsimi vzacnymi a peknymi kusmi z hrobu objavenom v Udoli kralov pri Luxore v roku 1922.

Na vyvysenine Giza, na juhozapadnom okraji mesta, kde zacina pust sa nachadzaju najznamejsie znaky Egypta – sfinga a pyramidy troch faraonov Cheops, Chefren a Mykerinos. Majestatna Velka sfinga (lev s ludskou hlavou, ale bez nosa – je v muzeu v Londyne), 73.5 metrov dlha a 20 m vysoka, je vytesana z jednej obrovskej skaly. Aj ked sa pozorovatelovi zda Chefrenova pyramida (povodne 143.5 m vysoka) ako najvyssia, tak to len preto, lebo lezi na prirodzenej vyvysine. Najmohutnejsou je okolo 4.570 rokov stara Cheopsova pyramida s povodnou vyskou 146.6 metrov (dnes 138.7 m), ktora bola az do roku 1880 najvyssou stavbou na svete. Je to jediny zo zachovalych siedmych divov antickeho sveta a volakedy bola este aj cela oblozena vylestenymi vapencovymi a granitovymi platnami, ktore vsak v stredoveku pouzili na rozne stavby v meste. Jedine na vrchole Chefrenovej pyramidy sa uchovala mala cast tohoto oblozenia. Tretia je najmensia pyramida faraona Mykerinosa (66.5 m) a pri nich je este niekolko malych tzv. pyramid kralovien.

Tieto mimoriadne stavebne vykony privadzali ludi do uzasu uz od tych cias kedy pyramidy postavili. Na ukazku aspon niekolko ciselnych prikladov z Cheopsovej pyramidy: Vyska je 146.6 metrov, dlzka jednej strany je nieco cez 230 metrov a zakladna zabera plochu 55.000 m2. Uhol pyramidy je skoro 52° a je maximalne idealny. Stavba pozostava z 210 radov vapencovych blokov ulozenych nad sebou, pri priemernej velkosti jedneho bloku 127x127x71 cm a vahe 2.5 tony. Takychto blokov pouzili vraj 2 miliony-tristotisic kusov a k tomu prislo este dvestotisic obkladacich platni. Podla greckeho historika Herodota vraj pracovalo, na Cheopsovej pyramide, 100.000 robotnikov po dobu 20 rokov. Principielne to znamena, ze museli umiestnit na svoje miesto jeden kamenny blok za necele dve minuty a to od rana do vecera, pocas celeho pracovneho dna a to dvadsat rokov. To znamenalo 285 blokov denne vytesat, opracovat, transportovat k miestu stavby a potom zdvihnut do stale väcsej vysky. Nakoniec este presne umiestnit a prisposobit jeden blok vedla druheho a to bez fug. A naviac este k tomu zabudovat vsetky komory, chodby a vetracie sachty (v priereze len 20x20 cm, ale az cez 60 m dlhe). To bol este aj pre dnesnu dobu neuveritelny technicky, logisticky a organizacny vykon, ked si uvedomime, ze vtedy nepoznali este kladkostroj a dokonca ani koleso! Tu mohutnost pochopi clovek, az ked stoji pred tymto ozaj jednym z divov sveta a dojem prekona vsetky jeho ocakavania. Vela skutocnosti okolo pyramid nie je do dnes vysvetlenych a mozno sa dockame v blizkej buducnosti este roznych prekvapeni.



V srdci Khan el Khalili bazaru: pohlad cez ulicku na minaret El-Husseinovej mesity / pohlady na ulicky stareho mesta s obchodikmi a dielnickami. Exponaty Egyptskeho muzea: ako napr. 168 cm vysoka Chefrenova socha z dioritu / priklad farebneho freska / motiv na pozlatenom trone a zlata maska Tut-ench Amuna, ktory zomrel v roku 1345 pred n. l. ako 19 rocny zahadnou smrtou.



Pohlady na Muhammed Ali znamu aj ako Alabastrova mesita na Citadele a jej interier / pohlad na Rifai mesitu / pohlad z hradnych murov Citadely, z ktorej je pekny vyhlad na more domov a vpravo na Sultana Hassan mesitu / Citadela - horska pevnost postavena v roku 1176 z materialu malych pyramid.


Pohlad z mesta na tri pyramidy v Gize / na Chefrenovu pyramidu / na Velku sfingu a medzi jej labami na pamätny obelisk Thutmosisa IV. / na mohutnu Cheopsovu pyramidu / Velka galeria (47 m dlha a cez 8 m vysoka) v Cheopsovej pyramide je majstrovskym architektonickym dielom / pohlad na Velku sfingu, ktora lezi ako strazca pred Chefrenovou pyramidou a vpravo je Cheopsova pyramida / zapad slnka s tromi pyramidami / zaber z uchvatnej vecernej show „svetlo a ton“ pri pyramidach.