Make your own free website on Tripod.com

bullet next back Autor : Alice Viönż gvisny@bluewin.ch <832>
NŠzev : MESTŃ SVETA ( 9- Mexiko)




MEXIKO: hlavne mesto Mexika, sa uradne nazyva Ciudad de Mexico a je jedno z najvšcsich miest na svete. Pocet obyvatelov, len odhadom, sa pohybuje okolo dvadsiatichtroch milionov a zije tu vraj kazdy stvrty Mexican. V tomto meste, ktore lezi vo vyske 2.240 metrov n.m. nedaleko dvoch najvyssich sopiek Mexika a to Popocatepetl 5.452 m a Ixtaccihuatl 5.326 m, je aj v lete rano a v noci mimoriadne chladno.
Je to najstarsie mesto Ameriky, ked berieme do uvahy aj povodne hlavne mesto Aztekov - Tenochtitlan.

Uz v 16. storoci boli konquistadori ocareni Tenochtitlanom, hlavnym mestom Azteckej rise, mnozstvom bielych domov, chramov, pyramid a palacov lesknucich sa cistym zlatom na ostrovoch modreho jazera Texcoco. Mesto vraj bolo všcsie a nadhernejsie ako ktorekolvek mesto v Europe a nazvali ho "Benatky Ameriky", pretoze mnohe casti mesta boli spojene kanalmi. Tenochtitlan mal vraj cez dvestotisic obyvatelov a existoval uz 200 rokov pred tym, ako sa hrstke spanielskym dobrodruhom, na cele s Hernando Cortezom, vdaka velkej lsti a "ohnivym zbraniam", podarilo Tenochtitlan v roku 1519 n.l. dobit a behom dvoch rokov vsetko znicit! Uz pri pristavani lietadlom su to pre cestujucich neobycajne pohlady vidiet tu rozlohu z vtacej perspektivy. Ked je k tomu este aj pekne pocasie, tak ako sme mali my pocas celeho pobytu v Mexiku (co je vraj, pre staly silny smog, len velmi zriedkakedy), tak je to ozaj velmi zaujimavy zazitok.

Mexiko je ohromne zaujimava metropola s velkym carom a s velmi pozoruhodnymi stavbami. Je to fascinujuca zmes medzi velmi starym a super modernym, medzi hospodarskym a obchodnym centrom, kulturnou rozmanitostou, mimoriadnym bohatstvom a velkou chudobou. Mesto stvarnovali najprv indianske narody, neskorsie Spanieli a dnes je cim dalej, tym viac vidiet vplyv susedstva s USA. Stopy vsetkych tychto cias su este aj dnes dobre viditelne a tradicia sa miesa s modernou dobou.

Druhou strankou mince superlativov je znecistovanie zivotneho prostredia, velke pristahovalectvo a tym aj zvysovanie zlocinnosti, ktore dosiahlo uroven ostatnych miest Latinskej Ameriky. Pre navstevnikov je, z horeuvedenych dovodov, velmi dolezite byt opatrnym, pozornym a naviac si uvedomit, ze je vo vyske nad 2.200 metrov (kde je vzduch 25% redsi) a potom budu pobyt a obhliadky v tomto meste ozaj uzasnym zazitkom.

Stred mesta ma styri najatraktivnejsie casti a to su:
Plaza de la Constitucion - domaci ho volaju jednoducho Zocalo a je to druhe najvšcsie namestie na svete po Cervenom v Moskve. Zocalo je tym centralnym namestim Mexika a kedysi tu bolo aj centrum Azteckej rise a stal tu aj palac azteckeho panovnika Moctezumu. V severovychodnej casti namestia su zbytky velkeho chramu Aztekov, ktory bol kultovnym centrom tejto mocnej rise, ale ktori Spanieli zburali, aby mali dostatok miesta na stavbu Katedraly Metropolitana. Spanieli zacali stavat v roku 1567 najvšcsiu katedralu Latinskej Ameriky, ktoru dokoncili ale az po 250 rokoch. S vykopavkami ruin, co sa im vtedy nepodarilo znicit, sa zacalo v roku 1981 a v blizkom muzeu je vystavenych vela zaujimavych tu najdenych exponatov.

Na tomto obrovskom namesti sa konaju vsetky dolezite narodne oslavy, ale aj demonstracie. Vo vychodnej casti lezi Narodny a prezidentsky palac, kde sa nachadzaju v krytej casti hlavneho nadvoria obrovske nastenne malby od Diego Riveru, ktore znazornuju dejiny mexickeho ludu a jeho boja za slobodu a nezavislost. Mexicania su vdaka inquizicii a misionarom na 90% veriaci katolici, ale tato viera je velmi zmiesana s indianskymi tradiciami.
Zona rosa - lezi v juhovychodnej casti velkolepej ulice Paseo de la Reforma (Avenida je dnes uz skoro 30 km dlha), ktora pripomina europske bulvari so svojimi butikami, nocnymi podnikmi, hotelmi, restauraciami, diskotekami, farebnymi trhmi a hlavne zahradnymi kaviarnickami, kde si unaveni turisti radi odpocinu.

Chapultepec park - najvšcsi park (2.5 km x 1.5 km) v strede mesta so svojimi jazierkami, zologickou zahradou, zabavnymi atrakciami hlavne pre deti, je oblubenym miestom nielen pre mladych, ale pre vsetkych obyvatelov mesta a aj pre turistov, ktori tu maju dobru moznost sledovat domace obyvatelstvo. Oproti parku sa nachadza Antropologicke muzeum - najvšcsi kulturny poklad Mexika - svedkovia a dokumenty vsetkych starych indianskych kultur, vynikajuco reprezentujuc predkolumbijske kultury. Obhliadka v dvanastich obrovskych saloch, ktore otvorili v roku 1964, je velmi poucnym zazitkom.
Alameda park - medzi prastarymi stromami stoja nadherne mramorove sochy z Talianska. Na okraji parku stoji Narodna opera z bieleho mramoru, alebo ako ju volaju El Palacio de las Bellas Artes (Palac peknych umeni), ktory sa preslavil svojim vynikajucim folklornym baletom. Uzasne posobiva je obrovska javistna opona, ktora pozostava z farebneho skla od Tiffanyho a presvetlena znazornuje obidve sopky v blizkosti mesta.

Velmi zaujimave je aj Univerzitne mesto so svojimi modernymi budovami zo zeleza a skla, a tu sa nachadza aj povodna, najstarsia univerzita Noveho sveta zalozena v roku 1553. Najznamejsia budova je desat poschodova Univerzitna kniznica bez okien, vykladana dookola farebnou mozaikou z prirodneho kamena, jedine modra farba je sklo. Architekt a umelec Juan O`Gorman znazornil tu tri kulturne epochy Mexika s ich najznamejsimi symbolmi. Nedaleko lezi Olympijsky stadion v tvare sopecneho kratru pre 100.000 divakov a kusok dalej sa konalo finale majstrovstva sveta vo fotbale na Estadio Azteka pre 105.000 divakov s 8.000 privatnymi, klimatizovanymi lozami.

Plavba lodkou, ktora je vyzdobena nadhernymi farebnymi kvetmi po nespocetnych kanaloch "Xochimilco" (plavajuce zahrady) je tiez jeden z mnohych nezabudnutelnych zazitkov. Pocas pomalej, romantickej plavby su navstevnici pohosteni mexickymi specialitami ako napr. aperitivom tequila (jedna davka denne pomoze slabsim zaludkom proti tzv. Moctezumovej pomste - rozumej neprijemna hnacka), tortillas, "tacos" s roznymi pikantnymi plnkami (okrem ineho aj chili) a k tomu cerveza - domace pivo. Samozrejme, ze ani tu nechybaju "Mariachis" hudobnici vo svojich typickych ciernych klobukoch so sirokou strechou a kostymoch vysivanych striebornymi ozdobami. Posobia v restauraciach, alebo sa schadzaju na Garibaldiho namesti, kde si ich mozu ludia dokonca prenajat.

Nabozenskym centrom Mexika je La Villa, kde stoji Bazilika de Nuestra Senora de Guadalupe - Bazilika ciernej Madony. Podla legendy sa na blizkom kopci Tepeyak v roku 1531 n.l., kratko po dobiti Azteckej rise, objavila jednemu chudobnemu indianovi Panenka Maria s tym, aby na tom mieste postavili na jej pocest kostol. Pri stvrtom zjaveni ostal jej nadherny obraz na jeho plasti (poncho) a farba jej pokozky bola hneda, ako toho indiana - preto sa hovori Cierna Madona a ten povodny obraz zjavenia na latke poncha je vystaveny v Novej bazilike.
V bazilike postavenej zaciatkom 18. storocia je dnes len muzeum, lebo velka cast je ohrozena klesanim pody. Niekolko sto metrov dalej postavili v roku 1976 pre velky zaujem Novu baziliku (architekt Pedro Ramirez Vazquez), v ktorej ma 10.000 ludi miesto a ked sa otvori na bazilike 70 dveri dookola, tak sa ziska miesto pre dalsich 25.000 ucastnikov omse. Je to vraj najnavstevovanejsie svšte miesto na svete a na obrovskom priestore medzi starou a novou bazilikou kampuje velke mnozstvo putnikov.
Ziadny navstevnik Mexika by si nemal nechat ujst obhliadku Teotihuacanu, ktory je len 20 km od hranic mesta.

Zahadny Teotihuacan existoval uz davno pred Aztekmi a ti mu dali len meno. V reci Aztekov znamena "Miesto bohov", lebo vraj len bohovia boli schopni postavit taketo giganticke stavby. Ked ho Aztekovia v 14. storoci n.l. objavili, bolo toto obrovske mesto uz 700 rokov opustene a nikto nevie ako sa volalo a kto boli jeho obyvatelia. Aj ostatne mena ako Slnecnu a Mesacnu pyramidu, Cestu mrtvych, Citadelu a Chram Quezalcoatl udelili tymto stavbam svojho casu Aztekovia. Tato civilizacia "naroda bez mena" ovplyvnovala tisic rokov kulturu Strednej Ameriky, ale napriek tomu sa do dnes nevie, ze kto boli, odkial prisli a kam zmizli. Vraj len jedna desatina Teotihuacanu je do dnes objavena a vykopana. To co dnes vidime z casti zrekonstruovane, vraj pochadza z doby medzi 1. storocim pred n.l. a 7. storocim n.l. V roku 350 n.l. vraj mesto obyvalo 150.000 ludi a bolo v tom case najvšcsie mesto na Americkom kontinente.



Pohlad z lietadla na rozsiahle Mexiko mesto / Narodny palac, hlavne schodiste a malby Diego Riveru / Xochimilco - kvetinami ozdobene lodky / Zocalo s Katedralou Metropolitana / veza Univerzitnej kniznice oblozenej mozaikou z prirodnych farebnych kamenov / Narodna opera / pohlad na Katedralu a model Tenochtitlanu / detail mozaiky na kniznici / Mariachi hudobnici, ktori doprevadzaju aj v restauraciach do spevu divokych hostov.

Stara Bazilika de Nuestra Senora de Guadalupe - Bazilika ciernej Madonny / Nova bazilika / interier Novej baziliky / bohato ozdobene auta putnikov / zjavenie Panenky Marie podla legendy na kopci Tepeyak / krasne susosie zjavenia, sochy su v zivotnej velkosti a nadherne vypracovane.


Pohlady na mimoriadne zaujimave pozoruhodnosti z casti zrekonstruovaneho Teotihuacanu: zrekonstruovane schody na "Slnecnu pyramidu" / na konci "Cesty mrtvych" stoji na "Mesacnom namesti", medzi stupnovitymi stavbami, 120 x 150 metrov velka a 44 m vysoka "Mesacna pyramida" / na zaciatku "Cesty mrtvych", ktora je 2.3 km dlha, je Citadela a Chram Quezalcoatl / "Slnecna pyramida" je 220 x 225 metrov velka a 63 metrov vysoka (co zodpoveda vyske asi 20 poschodoveho domu) / detailny zaber stylizovaneho hada / V spodnom rade su zabery z Antropologickeho muzea: nadvorie muzea je zastresene obrovskou strechou, ktoru nesie len jediny stlp / pri vchode stoji najvšcsi predkolumbijsky monolit Ameriky znazornujuci boha dazda, 7 metrov vysoka a 150 ton tazka socha Tlaloc (odvtedy vraj v meste viacej prsi) / replika zakladnej casti Chramu Quezalcoatl / model rekonstruovaneho mesta Tenochtitlan