bullet next back Autor : Juraj a Alice Višnũ
Název : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (21)




JUH AFRIKY


Nasa plavba cez 250 km na vlnach Indickeho oceanu z Mombasy na ostrov Zanzibar trvala 15 hodin a rano o 7.00 hodine sme sa blizili k pristavu. Tento maly ostrov, ale s velkou minulostou, je len 40 km vzdialeny od vychodoafrickej pevniny. Uz z lode, tak ako to videl Sindbad, sme obdivovali spicate, trojuholnikove plachty starych typickych arabskych lodi "Dhau", ktore sa elegantne naduvali v ranajsom vetre. Za nimi sme videli panoramu stareho mesta s pevnostou, sultanovym palacom a vezu s hodinami, Stare mesto tu nazyvaju "Stone city" tzv. "Kamenne mesto", ktore je uvedene v listine "Svetovych kulturnych pamiatok" Unesca.


Pohlad z pristavajucej lode v Zanzibare na "uvitaci komitet" domorodcov / stara arabska pevnost v Zanzibare / vynaliezavy maly chlapec si vyrobil loptu na futbal / vynaliezavy dospely vyrobil zo starych konzerv uzitocne kuchynske pomocky / domorode obydlie / Ylang - Ylang kvety / hibiskus so stonozkou / korenny klincek / miestna verejna doprava / cesta na plantaz / baobab strom / plody baobab stromu / bavlna rastuca na stromoch

V pristave nas uz cakali terenne vozidla na desathodinovu obhliadku ostrova, ktora zacala v starom meste a mali sme k dispozicii hodinu volneho casu, co sme s Alicou sami dvaja maximalne vyuzili od prveho momentu, ked sme vosli do Stone city. Po niekolkych metroch sme mali dojem, ze sme v jednej rozpravke z Tisic a jednej noci, ako keby sa cas zastavil pred niekolkymi storociami. Cela exoticka atmosfera v uzkych, ale velmi cistych ulickach, v ktorych aj cez obed je dostatok tiena a k tomu vsade rozvoniavajuce exoticke koreniny, to bol nas prvy dojem a od prveho momentu sme sa tu citili velmi prijemne. Rôzni remeselnici pred svojimi dielnickami (asi aby boli v kontakte aj s druhymi) vyrabali rôzne veci ozaj rucnou pracou, ktore by sa u nas predavali ako vzacnosti a aj to asi len u starozitnika. Vsade bolo pocut pracu, ci uz buchanie kladivom, zvuky pilenia, alebo brusenia. Obdivovali sme napr. krajcira, ktory sil na urcite 80 rocnej Singerke perfektne saty, alebo umelca, ktory vyryval ich tradicne vzory do bronzovych misiek, taciek, krcahov bez nejakeho predkreslenia priamo z hlavy a takychto prikladov bolo neurekom. Alebo maly chlapec mi vysustruzil (na malom velmi jednoduchom sustruhu) z dreva malu stylizovanu figurku o velkosti len troch centimetrov za niekolko minut. Na figurke nechal vysustruzene z toho isteho kusu dreva kolecko, ktore sa pohybovalo na figurke hore dole, ale nemohlo sa vyvliect, lebo zaciatok a koniec figurky mal väcsi priemer ako otvor (6 mm) na kolecku. A tento neuveritelny vyrobok mi dal, ze na pamiatku od neho a nechcel od nas nic prijat, len aby sme na neho v dobrom spominali. Obdivovali sme nadherne vyrezavane drevene balkony z teakoveho dreva a o nic menej pekne, farebne drevene dvere a portale, v ktorych si zeny v pestrych satach veselo debatovali a temperamentne mavali ich cervenymi rukami od heny. Tato hodina nam presla neuveritelne rychlo a ked sme druhym spominali, ze kde sme boli a co sme vsetko videli, tak nam doslova zavideli, lebo za prve nemali odvahu tam ist a za druhe nevedeli pochopit, ako sme sa vedeli v tom virvare uliciek, tak dobre zorientovat.


Kaleidoskop z Komorskych ostrovov ich obyvatelov, zvyky, nabozenstvo, stavby a prirodu

Odtialto sme potom pokracovali obhliadkou ostrova s terennym vozidlom nam pridelenym. Videli sme kilometrove piesocnate plaze lemovane mnozstvom paliem a v dialke koralovy utes s velmi dobrymi miestami pre snorchlerov a potapacov. Na hrkotavych prirodnych cestach prechadzali sme cez palmove haje, plantaze na ktorych pestovali kardamom, klincek, zazvor, skoricu, banany, mango a papaye. Zanzibar "Ostrov korenia" je znamy aj pre velku zmes narodov a dokonca sa hovori o suahelskom "Beauty - Cocktail", ktory sa odzrkadluje v tvarach obyvatelov tohoto ostrova.

Po tomto velmi zaujimavom vylete nas ocakavali na lodi doslova lukulovske hody, ktore pre nas pripravil sefkuchar so svojimi kucharmi a pomocnikmi. Tato krizova plavba nebola jedna z prvych, ktore sme zazili, ale nas presvedcila a potvrdila nasu mienku, ze vsetci kuchari na lodiach sa asi nudia a z nedostatku zabavy si vymyslaju tie najuzasnejsie a najprefikanejsie pripravene dobroty. No a takto to pokracovalo pri kazdom jedle a vzdy s novymi prekvapeniami. Po takychto pokuseniach nas ocakaval showprogram, kazdy vecer s inou tematikou, v ktorych väcsina vystupujucich boli clenovia posadky a len niekolki z nich boli angazovani umelci ako napr. hudobne trio so spevakom. Mnohi z nas sme si hovorili, ze kolko vynikajucich talentov sa tu na lodi zivi roznymi funkciami a naviac este aj vyborne zabavaju kazdy vecer nas cestujucich, zatial co v Europe vymyslaju vselijakych superstarov v televizii, ktori by tymto na lodi nesiahali ani po clenky. Po takychto programoch to este nekoncilo a do tanca hrala striedavo rytmicka, alebo romanticka hudba a k dalsim vynikajucim koktejlom nebolo treba nikoho dvakrat ponukat. Po takychto prijemne stravenych veceroch v kruhu veselych a spokojnych cestovatelov a na zaver este prechadzka na palube lodi v cerstvom vanku plavby, sa nam vyborne zaspavalo s ocakavanim co pekneho nam prinesie dalsi den.


Rozne zabery na ostrove Nosy Komba / pekne sfarbeny chameleon / jeden druh hravych lemurov, ktori si na stavbu hniezda vytrhavaju chlpy na ocase / Nosy Be a v pozadi lod MS Royal Star a za nou Madagaskar

Zo Zanzibaru nas ocakavalo 39 hodin plavby na prekonanie vzdialenosti 970 km k ostrovu Mayotte najvychodnejsiemu zo suostrovia Komorov. A tak cely druhy den nam spestrovali rozne cinnosti a zabavy na lodi, ktore boli vyborne pripravene a ozaj kazdy z cestujucich si nasiel nieco co ho zaujimalo, alebo si cital, kupal sa a opaloval pri bazene na pohodlnych lehatkach. Pred kazdou dalsou zastavkou bolo den predtym informacne posedenie s premietanim diapozitivov a vdaka tomu sme boli vzdy dobre pripraveni na to co nas ocakavalo. Po dalsej noci nas rano upozornili, ze sa blizime k ostrovu Mayotte. My sme hned vysli ako vzdy na palubu a sme so zaujmom sledovali vsetky manevre lode a vsetkych, ktori pritom pomahali, aby lod co najjemnejsie pristala pri pristavnom mure. Suostrovie Komory lezi medzi severnou spicou Madagaskaru a vychodnym pobrezim Afriky. Tri zo styroch ostrovov a to Grande Comore (Njazidja), Anjouan (Nzwani) a Moheli (Mwali) vytvaraju jednu nezavislu Republiku s hlavnym mestom Moroni (30.000 obyvatelov). Juhovychodne leziaci ostrov Mayotte nenasledoval v roku 1974 ostatne ostrovy do nezavislosti a ostal aj nadalej vlastnictvom Francuzska ako zamorske teritorium pod oficialnym nazvom République Fédérale Islamique des Comores.

Meno ostrovov je odvodene z arabskeho "Kamar" co znamena Mesacny ostrov a tak vzniklo meno Komory a aj v zastave maju na zelenom poli biely polmesiac so styrmi hviezdami znazornujuce hlavne styri ostrovy. Na Komoroch sa vo vzduchu vznasa zvlastna vona pochadzajuca z rastliny Ylang - Ylang z ktorej sa destilaciou ziskava zakladna dolezita esencia, ktora je dolezitou zlozkou vsetkych aj najdrahsich svetovych vonaviek. Aj na Komoroch su nadherne plaze s koralovym utesom okolo celeho ostrova a vela zaujimavosti ako napr. aj nam uz z Kenie znamy strom baobab a vobec rastlinstvo je velmi podobne Zanzibaru.

Z ostrova Mayotte na ostrov Nosy Be pri Madagaskare potrebovala lod na vzdialenost 360 km celych 16 hodin. K ostrovu Nosy Be, ktory lezi pred Madagaskarom, sme sa priplavili kratko pred obedom a z toho titulu podavali aj obed trochu skor ako normalne. Lod zakotvila v zatoke pred pristavom a k pristavu pendlovali dve specialne rychle lodky niekolkokrat za hodinu, cize kto mal chut ist na vlastnu päst, tak to mohol kedykolvek urobit. Na poobedie bolo vypisanych viacero vyletov a my sme si vybrali vylet, s malou skupinou na mensom gumenom motorovom clne, na trochu vzdialenejsi ostrov Nosy Komba. Na tomto ostrove zije vela lemurov (tiez maki), druh velmi chutnych a hravych poloopic, ktorym ja hovorim, ze su vyznavaci slnka. Ked ich pozorujeme v zürisskej zologickej zahrade, kde ich je velmi vela v ich velkej skalnatej a rastlinnej krajinke pod holym nebom, tak vyuziju kazdy luc slnka polosediac s roztiahnutymi rukami na opalovanie sa. Su pri tom tak chutne, ze vzdy nam este viac vylepsia nasu dobru naladu. Tu na Nosy Komba pridu vzdy poobede na kraj pralesa a nechaju sa velmi radi krmit chutnymi malymi bananami. Dosiahol som dokonca, ze som si dal ocisteny maly banan do ust a maki ho zacal obhryzat z druhej strany, na skodu fotka nie je mimoriadne podarena, ale zazitok nam ostane na vzdy. Na druhy den sme mali okruznu cestu po ostrove Nosy Be, ktory tu nazyvaju aj "Perla Indickeho oceana". Aj tu rastie Ylang - Ylang, tak ako na Komorskych ostrovoch, to su vraj jedine krajiny na svete, kde sa tejto rastline tak dobre dari. Navstivili sme malu fabriku, kde z listov destiluju a ziskavaju koncentraty troch kvalit. Videli sme sedem svätych malych jazier vo vyhasnutych kratroch, kde este ziju dokonca krokodili. Cez hlavne mesto Hell - Ville sme sa vratili do pristavu a vyplavili sa s lodkou k nasmu plavajucemu hotelu, ktory sme videli v dialke zakotveny a hadali sme co nam "nudiaci sa" kuchari dobreho pripravili na veceru. No a kto nemal dost na veceru, ten mohol na polnocnom bufetovom stole dohonit co pred par hodinami pri veceri "zameskal". Na spiatocnej plavbe z Nosy Be sme navstivili este z Komorskeho suostrovia ostrovy Grande Comore a Anjouan a tym sa dlha plavba z Madagaskaru do Mombasy, okolo 1.500 km, prijemne rozdelila na zaujimave vylety a pohodlny zivot na palube lodi.

Mozeme povedat, ze tato krizova plavba lodou MS Royal Star, bola idealna ci uz tym, ze maximalny pocet cestujucich je len 220 a 130 clenov posadky sa staraju o ich blaho. Pocas plavby medzi zastavkami bolo na lodi dostatok odpocinku medzi viacmenej narocnymi vyletmi, takze nikto neodpadaval od unavy, alebo vycerpania. V podvecer po navrate do Mombasy nas cakalo este jedno prenocovanie v nedalekom hoteli na severnom pobrezi, ktory sme si este podrobne poprezerali, vykupali sa este raz v mori a po dobrej veceri vychutnali posledny vecer, s domorodou hudbou a typickou atmosferou v Kenii. Na druhy den skoro rano, este za svitania, rychle vydatne ranajky a odchod na letisko s priamym letom do Bazileja (domovske letisko African Safari Clubu) odkial nas doviezli autobusom do Zürichu, kde koncil jeden z dalsich nasich peknych zazitkov.


Socha Paul Krügera na Church Square v Pretorii / "Union Building" zimne sidlo parlamentu a kostol v Pretorii / pamätnik africkych pionierov v Pretorii / vodopad Berlin 43 metrov vysoky / Blyde River Canyon 800 metrov hlboky, 26 km dlhy a 1.5 km siroky / v Burkes`s Luck Potholes vymyla voda rozne utvary / Krügerova brana / safaridzip / zaujimava krajina v Krüger parku / Alica s gepardom - elegantny kockovity dravec, ktory dosiahne 100 km rychlost behom 3 sekund

Ako dalsiu nasu väcsiu cestu po svete rozhodli sme sa pre Juznu Afriku, kde sa v tom case celkova politicka situacia trochu vylepsila a nas velmi lakalo Kapske mesto pod Stolovou horou, ktore sme chceli vidiet v skutocnosti. Cim je clovek starsi, tak rozmysla, ze urcite miesta by este rad osobne navstivil, ale su zase miesta, ktore mu mimoriadne prirastli k srdcu a tu je potom ta dilema kam ist a ako sa rozhodnut.

Skoro rano sme prileteli z Zürichu do Johannesburgu, kde na colnici po kratkych vstupnych formalitach, nasu malu skupinu privitala miestna sprievodkyna Brigite, ktora bola s nami pocas celej okruznej cesty po Juznej Afrike. Casovy rozdiel je tu len jedna hodina a to skor ako u nas doma, takze tzv. "Jetlag" nikoho nepostihoval. Mnohi cestujuci vsak maju velke, niekolko dnove problemy s posunutym casom. My dvaja s Alicou sme nastastie od zaciatku nasho cestovania s tym nemali nikdy problemy. Mozno je to aj tym, ze uz na ceste sa snazime prisposobit casu aky, je na mieste nasho ciela. Ak je tam napr. noc pocas nasho letu, tak spime v lietadle a prideme na miesto uz vyspati, alebo opacne snazime sa nespat, ked prideme k veceru a tak zapadneme vzdy do spravneho miestneho rytmu. Po nalozeni nasej batoziny do velmi pohodlneho maleho busu, v ktorom mal kazdy z nasej skupiny miesto pri okne, nam nasa sprievodkyna Brigite oznamila dalsi priebeh nasej cesty. Spominam to len preto, lebo v tom case bolo v Johannesburgu mimoriadne nebezpecne hlavne pre turistov. Po okruznej, vyhliadkovej jazde po Johannesburgu, kde sme z bezpecnostnych dovodov nikde nevystupili, vydal sa s nami nas sofer na 100 km dlhu cestu do hlavneho mesta Pretorie. Nad Pretoriou troni "Union Building" zimne sidlo parlamentu, ten isty parlament ma v lete sidlo v Kapskom meste, kde aj ma svoje jednania. Tato impozantna budova postavena v roku 1910 ma jeden amfiteater s 2.000 miestami na sedenie a je obklopena jednym nadhernym parkom. V septembri sa Pretoria premeni na vyslovene zahradne mesto s nadherne do fialova rozkvitnutymi tisickami jacaranda stromami, ktore lemuju vsetky ulice v meste a okoli, nie nadarmo nazyvaju Pretoriu aj "Garden City".

Z Pretorie sme sa na treti den vybrali hned po ranajkach smerom na Witbank a Middelburg. Po dlhsej jazde, cez velmi zaujimavu krajinu, nas privital nadherny panoramaticky pohlad na Blyde River Canyon, ktory je 800 metrov hlboky, 26 km dlhy a 1.5 km siroky. Tu sme stravili dlhsi cas, lebo sme sa nemohli dost vynadivat na tuto prirodnu krasu. S tazkym srdcom sme pokracovali dalej ku God`s Window odkial sme videli na Lowveld, leziaci 1.000 metrov hlbsie. Velmi pekny motiv pre fotografov je vodopad Berlin, kde pada voda do hlbky 43 metrov ako aj Burkes`s Luck Potholes je este aj dobry priklad co dokaze voda vytvorit eroziou, ake neuveritelne utvary a diery, voda si najde vzdy cestu.

Odtial sme pokracovali do mesta zlatokopov - Pilgrim`s Rest, kde v roku 1837 vladla doslova "zlata horucka". Ked sa v roku 1972 nalezy zlata stale zmensovali, kupil velmi mudro Provincny urad Transvaalu toto mesto a urobili z neho to, co obdivuju vsetci turisti co sem zavitaju. Vsetko je pekne zrenovovane s velkou laskou k detailom a je to ozaj jedna oaza nostalgie s muzeami a s demonstraciou "umyvania zlata". K tomu pride aj ubytovanie a restauracie vo viktorianskom style z tych cias - cize citili sme sa ozaj ako premiestneni do roku 1837.


Zabery v Shakaland Cultural Village, kde sme mali moznost spoznat vsetko zaujimave o tradicii a zvykoch kmena Zulu / privitanie nacelnikom / tradicna "zulu chatrc" a jej vybavenie / bazen na osviezenie / tradicny kruh okolo ohniska / tradicne zulu tance / pekny bazen v Kralovstve Swaziland / zabery z mesta Durban s jeho sirokymi ulicami a peknymi budovami / hlavna plaz s atrakciami v Durbane

Na treti den poobede sme opustili Pilgrim`s Rest, kde sme sa citili velmi prijemne a vydali sme sa do Hazyview, kde nas ubytovali vo velmi peknych bungalovoch v Hippo Hollow Country Estate. Hned pri vchode nas vitala velka varovna tabula, ze treba mat oci otvorene a davat velky pozor pred hrochmi a krokodilmi. Tato pekna safari dedinka v domacom style lezi nad riekou, v ktorej sa radi kupu hrochy a z terasy restauracie je mozne ich, ako aj ine zvierata velmi dobre pozorovat. Dalsou vyhodou Hippo Hollow je idealne miesto a to len desat minut od Krügerovho narodneho parku, do ktoreho je vstup mozny len cez dobre umiestnenych 8 bran po celej dlzke parku.

My sme boli najblizsie k brane "Paul Krüger Gate" cez ktoru sme skoro rano presli peso k dzip-safari vozidlu, pre nas pripraveneho, s ktorym sme podnikli celodennu obhliadku v tomto obrovskom parku o rozlohe 20.000 km2 - co zodpoveda rozlohe Belgicka, alebo park je vyse 300 km dlhy. V nadhernej, divej prirode sa vraj nachadza 130 druhov cicavcov, 48 druhov ryb, 114 druhov plazov a 468 druhov vtakov. Podla spravy parku zije tu vyse 8.000 slonov, co je uz pomaly neunosne mnozstvo, ked si uvedomime, ze jeden dospely slon zozerie denne 130 az do 200 kg rastlinstva, cize ich zacali presidlovat do inych casti Afriky, kde pytliaci slonoviny, velmi znizili stav tychto dobrackych obrov. Okrem slonov je tu vraj 26.000 byvolov, dalej gazely, zebry, zirafy, hrochy, nosorozce, lvy, leopardi, gepardi a mnoho dalsich divych zvierat. Okrem vela zaujimavych scen boli sme aj svedkovia ako niekolko lvic nahnalo jednu zirafu velmi rafinovane do strmeho kopca, v ktorom sa zacala smykat, stratila rovnovahu a zbytok bola pre dobre organizovane lvice uz len hracka a pre nas surova skutocnost divociny. Najazdili sme v parku od rana do vecera 270 km, ked sme prechadzali cez menej zaujimave miesta, tak sme jazdili rychlejsie po velmi dobrych hlavnych cestach, z ktorych sa potom odbocuje na prirodne pisty. Soferi a sprievodcovia v jednej osobe boli v stalom spojeni s ostatnymi s malymi vysielackami a informovali sa navzajom, kde a co sa da zaujimaveho vidiet. Je to aj vec stastia a este to zavisi aj od dennej doby, pocasia a vselicoho ineho. Hovorili sme s inymi navstevnikmi, ktori videli podstatne menej ako my. Zvierata sa napr. po nazrani utiahnu na siestu, alebo videli sme lva polo v hustine, ktory usilovne obstastnoval svoju lvicu a len tak sa nam podarilo prist k nim blizsie. Skratka safari nie je "Disneyland", kde sa da vsetko do pohybu, ked idu turisti okolo. Naviac zvierata treba aj trochu hladat a vysliedit - a o to je to este zaujimavejsie. Po navrate do campu a dobrej veceri, mohli sme este dlho do noci pozorovat z terasy nasho bungalovu niektore druhy zvierat, ktore si prisli uhasit smäd k rieke, ked to bolo pre nich bezpecnejsie.

Skoro rano sme vyrazili na dlhsiu cestu do nezavisleho Kralovstva Swaziland, ktore patri medzi najmensie krajiny africkeho kontinentu o ploche len 17.364 km2. Cesta do hlavneho mesta Mbabane nas viedla cez meniacu sa krajinu roznorodych oblasti. Na zapade to bola nahorna planina s pohorim az do vysky 1.900 metrov. V strednych vyskach to bola kopcovita krajina s urodnymi travnatymi plochami a v nizinach typicka africka savana s ananasovymi a citrusovymi plantazami. Cely Swaziland na nas posobil velmi upravene a hodne nam pripominal, nielen menom, nas Switzerland. Tu sme prenocovali vo velmi peknom hoteli, ktory urovnou zodpovedal upravenosti tohoto maleho Kralovstva a na druhy den sme si popozerali vsetky miestne zaujimavosti a vychutnali odpocinok pri hotelovom bazene.

Rano sme vyrazili na skoro celodennu jazdu, samozrejme s prestavkami na mimoriadne zaujimavych miestach a po osmich hodinach a 450 km v kolesach prisli sme do provincie Kwa Zulu Natal do tzv. Zululand. Tu nedaleko mestecka Eshowe, nas cakala jedna z dalsich pochutok tejto okruznej cesty a to trojdnovy pobyt v Shakaland Cultural Village, kde sme mali moznost spoznat vsetko zaujimave o tradicii a zvykoch kmena Zulu. Ubytovali nas v tradicnej "zulu chatrci", ktorych je tu 40. Samozrejme vsetky su prisposobene pre zhyckanych turistov z celeho sveta a so vsetkym komfortom, ako splachovaci zachod, sprcha, vana a samozrejme nechybala ani tepla voda a elektricke svetlo. V roku 1985 tu natocili film "Shaka Zulu" o mocnom a despotickom kralovi Shaka, ktoreho v roku 1828 zabil jeho nevlastny brat. V dedine, alebo spravnejsie v "kraale" ziju vsetko clenovia kmena Zulu, ktori tu predvadzaju navstevnikom svoje kazdodenne prace, radosti ako aj starosti a vecer tradicne tance na ktore su velmi pysni. Pri tom vsetkom nechybaju ani ich jedla a speciality, ktore nam velmi chutili. Je to pekny zazitok pre vsetkych navstevnikov a pre domacich je to velmi zaujimava cinnost ukazat inym kulturam ich zivot a je vidiet, ze to robia s velkou laskou - mozeme ozaj povedat "klobuk dolu pred nimi". Pred odchodom z kraalu bolo velke lucenie a dlho sme si navzajom kyvali, kym nas maly bus nezahol na asfaltovu cestu.

Este dlho sme spominali a debatovali o zazitkoch v Shakaland a tak sme sa pomaly blizili k Durbanu jednemu z najmodernejsich, najzivsich a velkostou tretim najväcsim mestom Juznej Afriky. V tejto zmesy Afriky a Azie zije vyse 1 milion Indov, Zulus a inych narodnostnych skupin spolu bez väcsich problemov. Durban a jeho elegantne plaze su Mekkou vyznavacov vody, slnka, roznych atrakcii, moznosti zabav a zaujimavych vystupeni. Najznamejsim pobrezim je tzv. "Zlata mila", cez 6 km dlha plaz, chranena sietami proti zralokom, ktorych utoky na ludi neboli celkom zriedkave. My sme si vybrali hotel na Marine Parade, priamo pri mnohych bazenoch na plazi a sedackovej lanovky s ktorou sa da z vysky obhliadnut velku cast plaze. Durban je znamy aj pre svoje elegantne, siroke hlavne ulice s peknymi budovami z ktorych West Street patri medzi najatraktivnejsie. West nema nic spolocneho so zapadom, ale podla Martina Westa - prveho guvernera vtadajsieho Natalu. Po troch peknych dnoch pobytu v Durbane, sme pokracovali na letisko, odkial sme sa kratkym letom dostali do Port Elizabeth.


Pohlady na Port Elizabeth / pyramidu nechal postavit zakladatel mesta Sir R. Donkin na pamiatku svojej manzelky Elizabeth, ktora umrela velmi mlada / sarmantna policistka so svojim konom pri telefonovani / skratka zeleznicnej trate cez most nad morom pri Wilderness / zaujimave ihlicnate stromy / Cango Caves kvaplova jaskyna 25 milionov rokov stara / preteky na pstrosoch / vinarska oblast pri Stellenbosch / prepychove sidla vinarov v holandskom kolonialnom style

Tu s malou obhliadkou mesta zacala dalsia svetoznama etapa, ktora by nemala nikdy chybat pri navsteve Juznej Afriky a to je tzv. "Garden Route". Je velka vyhoda byt na ceste len s malym busom, s akym bola nasa mala skupina velmi pohybliva a ked sa nam niekde nieco mimoriadne pacilo, mohli sme hned zastavit. Hned od zaciatku nasej cesty sme obdivovali nadherne farebnu vegetaciu hlavne v Tsitsikama narodnom parku so svojimi "Yellowood"- a "Stinkwood"- stromami. Tento park sa tiahne od zalivu Plettenberg Bay 100 km az po ustie rieky Groot River. Velmi zaposobi na pozorovatela most "Paul Sauer", ktory je 192 metrov dlhy a je v 139 m vyske nad riekou Storms River, odkial je fantasticky pohlad. Poobede sme prisli do sarmantneho mestecka Knysna, ktore lezi nadherne v horach medzi obrovskymi lesmi, nad jednou velkou lagunou a morom. V tejto 13 km2 velkej lagune chovaju ustrice, ktore patria vraj medzi najlepsie na svete, co nevieme posudit, lebo taki "experti" sme s Alicou neni, ale napriek tomu, ze ich mimoriadne neoblubujeme, velmi nam chutili, lebo boli dobre pikantne pripravene. Ubytovali sme sa v malom velmi utulnom hoteliku a odtialto sme podnikali dalsie vylety do blizkeho aj dalekeho okolia. Na druhy den bol na programe Oudtshoorn a jeho okolie, kam sme museli prejst smerom na sever cez Outeniqua priesmyk. Pocas tejto relativne kratkej vzdialenosti sme zazili citelnu zmenu teploty. Na tejto nahornej planine je mimoriadne sucho a horuco, zatial co pri mori je subtropicka vegetacia a veje stale osviezujuci vanok.

Oudtshoorn je aj tradicne svetove centrum chovu pstrosov, vraj nikde nie je ich chov tak uspesny ako tu - tvrdia miestni farmari. Navstivili sme jednu farmu, ktora je specializovana na chov pstrosov to bol ozaj nezabudnutelny zazitok. Prehliadka zacala pri inkubatoroch na ohrievanie vajec so specialnymi tepelnymi lampami vo vsetkych stadiach az po prave vyliahnutymi, potom cez mladata od bejbiciek po tinejdzrov a nakoniec demonstraciu dospelych pstrosov. Pstrosy sa doziju vysokeho veku az 40 rokov a jedno vajce zodpoveda 28 slepacim vajciam, nehovoriac o chutnych pstrosich steakoch. Na dokaz, ze ake pevne su pstrosie vajcia, mohli sme po zoradenych vajciach chodit s celou nasou "vahou". Na zaver nam predviedli preteky na pstrosoch s jazdcami a kto chcel, mohol sa tiez pokusit jazdit na tychto obrovskych vtakoch. Ze to bola velka sranda to si vie urcite kazdy z citatelov dobre predstavit. Po takychto veselych zazitkoch, este stale rozosmiati, navstivili sme najznamejsiu a najväcsiu kvaplovu jaskynu Afriky a to "Cango Caves". Je tu 28 komor, ktore su pospajane tunelami a najväcsia z nich je 16 metrov vysoka a 107 metrov dlha. Prehliadka je miestami sprevadzana peknou, nevtieravou hudbou v pozadi, ktora s farebnym meniacim sa osvetlenim zdoraznuje nadheru velmi zvlastne sformovanych stalagmitov a stalaktitov. Velka cast este nie je spristupnena pre verejnost a dokonca vraj ani preskumana.

Po tomto peknom pobyte v Knysne sme sa vydali velmi skoro rano na poslednu etapu (cez 600 km) tejto "zahradnej cesty" a to do tuzobne ocakavaneho Kapskeho mesta. Wilderness je jedno velmi oblubene kupelne stredisko s peknymi plazami so svetlym a jemnym pieskom. Prvu dlhsiu zastavku sme mali vo velmi na nas utulne posobiacom meste George, mozno aj pre nase spolocne meno mi bolo sympaticke. Pokracovali sme cez Swellendam, tretie najstarsie mesto Juznej Afriky tzv. historicke srdce Overbergu. A tak sme sa pomaly blizili ku Kapskemu poloostrovu a svetoznamej "Stolovej hore". Ako sme sa priblizili ku Kapskemu mestu, vsetci sme ohromne ozili a vyzerali na vsetky strany a hladali nam zname miesta z pohladnic a cestovneho sprievodcu. Najkratsou cestou sme sa dostali do primorskej stvrte Sea Point pri Atlantickom oceane k nasmu hotelu, kde sme sa ubytovali a hned po kratkom obcerstveni vyrazili do mesta. Z hotela sme sa z bocnej ulicky pri Beach Road dostali hned na velku peknu promenadu a vybrali sme sa po nej pesi k pristavu k znamemu Watterfront a odtial dalej do centra mesta, kde sme sa tulali az do neskoreho vecera.

Na druhy den nas ocakavali velke zaujimavosti a to cely Kapsky poloostrov az po jej spicu "Cape Point". Na tuto okruznu cestu ca. 180 km dlhu vydali sme sa cez Clifton, Llanduno a do zatoky Hout Bay, ktora lezi na druhej strane Stolovej hory a hrebena 12 apostolov. V Hout Bay nas uz v rybarskom pristave ocakavala pripravena jachta, s ktorou sme podnikli plavbu popri pobrezi a hlavne k ostrovu Dunker Island s velkou koloniou tulenov vyhrievajucich sa na teplom slnku. Pozorovali sme v dialke, ako musia tulene pri vyplavani na sire more za potravou, prekonat nebezpecnu oblast, kde na nich cakali hladni bieli zraloci. Tuleni pouzivaju rozlicnu taktiku na oklamanie nepriatela a zraloci vraj na nove finty tulenov najdu vzdy ucinnu protitaktiku a tak je tu denno-denne nemilosrdny boj o prezitie pre jednych, alebo utisit hlad pre druhych. Po tomto zazitku, sme pokracovali popri Chapman`s Peak po impozantnej pobreznej ceste do chranenej prirodnej oblasti "Cape of Good Hope", alebo mys Dobrej nadeje, ktory v roku 1488 prvykrat oboplaval portugalsky moreplavec Bartolomeo Diaz a nazval ho trefne mysom Burlivym. Na juznej spici lezi smerom na zapad mys Dobrej nadeje a na vychod odtial Cape Point, ktory je len tzv. druhym najjuznejsim bodom Afriky, az za Cape Agulhas, kde sa stretava studeny Atlanticky s teplym Indickym oceanom. Na Cape Point vedie pre pohodlnejsich zubacka, ktora ale hociako usetri drahocenny cas, ale poslednych strmych dvestometrov musi uz prekonat kazdy sam. Vsade su tabulky, ktore varuju pred kobrami a inymi jedovatymi hadmi, my sme ale nastastie nemali tu cest sa s nimi zoznamit. Z vrcholu pri majaku sme sa nevedeli vynadivat na strme skaly miznuce v burlivom mori pod nami a snazili sme sa predstavit si to mnozstvo potopenych lodi pod nami, lebo je to vraj jeden z najväcsich lodnych cintorinov na svete. Este dlho potom sme vychutnavali pri osviezujucom drinku na restauracnej terase plnymi duskami pri nadhernom slnecnom pocasi uzasny pohlad na False Bay so Stolovou horou v pozadi.


Pohlady z Kapskeho poloostrova / majak na Cape Point / pohlad na druhy najjuznejsi bod Afriky / False Bay a hreben Dvanast apostolov v pozadi / pohlad z panoramatickej cesty na horu The Sentinel / prirodny bazen v stvrti Sea Point pri promenade v Kapskom meste - teplota vody v Atlantiku bola 12°C / nezvykly pohlad na Stolovu horu pri ceste k udolnej stanici lanovky / Dunker Island a kolonia tulenov / pohlad od mora na Karbonkelberg / uvitaci komitet v kolonii pinguinov / mys Dobrej nadeje

Spiatocna cesta nas viedla do Constantie jednej z prvych vinarskych oblasti v zapadnej Kapskej casti. Tu sme mali moznost ochutnat mnohe juhoafricke vina. Po takychto zazitkoch nas ocakavala na druhy den celodenna obhliadka Kapskeho mesta, kde samozrejme nechybala ani vyhliadkova jazda novou, panoramatickou, svajciarskou velkolanovkou na Stolovu horu a na nej pekna dvojhodinova vandrovka. Väcsia cast obyvatelov Kapskeho mesta, anglicky Cape Town, je ako sa tu hovori "Cape Coloureds", co znamena, ze su to miesanci medzi prvymi bielymi usadlikmi, Hotentotmi, domacimi ciernymi a otrokmi. O Kapskom meste sme sa podrobnejsie zmienili v PRILOZNIKU v stvrtom pokracovani nasho serialu "Mesta sveta". Predposledny den nas zaviedol do nadhernej oblasti okolo mestecka Stellenbosch, ktore je druhe najstarsie mesto Juznej Afriky. Pocas prechadzky v tomto meste sa clovek citi ako keby sa zrazu nasiel v case jeho zalozenia v roku 1672, lebo jadro stareho mesta je zachovale a s velkou laskou zrestaurovane v typickom holandskom kolonialnom style. Okolie Stellenboschu sa vola Boland a je to pekna horska krajina s urodnymi udoliami. Je to velmi znama vinarska oblast s mnohymi vinohradmi a s prepychovymi sidlami vinarov, s moznostou degustacie po predchadzajucej dohode s nimi. A po takej degustacii sme sa vratili do Kapskeho mesta, kratkom obcerstveni v hoteli a vyfesakovani vydali sme sa na rozluckovu veceru s obrovskym vyberom velmi chutnych africkych jedal a vina zo Stellenboschu, ktore nam boli uz trochu zname z degustacie.

A tak po dlhej oslave a kratkej noci sme sa rozlucili s Kapskym mestom dlhou prechadzkou po nekonecnej promenade, nedaleko nasho hotela a tak si kratili chvilu poslednymi dojmami z tohoto uzasne pekne leziaceho mesta pred nasim odchodom. Kratko poobede nas odviezli na letisko a po dvojhodinovom lete sme pristali v Johannesburgu, odkial o hodinu a pol sme neskor vystarovali s lietadlom South African Airways. Po kludnom lete trvajucom desat a pol hodiny pristali sme skoro rano ako prve lietadlo na letisku v Klotene / Zürich, lebo pristavat tu mohli lietadla az od 6.00 hodiny rano.

V Juznej Afrike je 11 oficialnych reci, z ktorych su hlavne anglictina a afrikaans. Afrikaans je odvodena z holandstiny, kde sa "g" vyslovuje ako drsne "ch" a "oe" ako "u". Tak sa mozete pokusit dole spomenute pozdravy spravne vyslovit.

Tentokrat zostavame s viacerymi pozdravmi v afrikaans reci ako Goeie môre môre co znamena "dobre rano", alebo Goeie middag "dobry den", Goeie nag "dobru noc" a Tot siens "dovidenia".

Co nas ocakavalo pri dalsich potulkach v sirom svete, tentokrat v juhovychodnej Azii, dozviete sa v dalsom cisle v Priloznika.