bullet next back Autor : Juraj a Alice Višný
Název : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (3)




CESTA Z AMMANU NA SEVER DO GADARY A JARASH

O funkcii tych pustnych zamkov spomenutych v 2. pokracovani, sme este hodne diskutovali pri veceri a pokracovali pri ranajkach. Vraj existuje viacej teorii, ale vsetky v principe tvrdia, ze ci uz nabatejski, alebo z Damasku pochadzajuci omayjadski panovnici beduinskeho povodu zo 7. a 8. storocia, mali touto tzv. pohyblivou kontrolou lepsi prehlad a dozor nad nomadskymi - kocovnymi kmenmi. Dalsie tvrdia, ze to boli aj letohradky zabavy, kde noc patrila poetom, hudbe, vinu a zenam a den sa travil polovackou so sokolom, jazdeniu na konoch a telesnej kulture. Neslobodno zabudnut, ze tieto zamky boli v nadhernych zahradach so zavlazovacimi kanalmi, obklopene ovocnymi plantazami a palmovymi hajmi.

Po vydatnych ranajkach sme sa velmi skoro rano vydali na sever od Ammanu, smerom ku Golanskym vysinam na hranici s Izraelom a Syriou. Ak sme ich chceli aj vidiet, nesmeli sme prepast skororanny, jasny a cisty vzduch a tym vybornu viditelnost do dialky. V doobednajsich hodinach, raz skor, inokedy zase neskor, sa vytvori opar a nevidis v dialke skoro nic. Po zvladnuti necelych 130 km sme prisli na vyvyseninu Um Qais a stojac na najvyssom bode, mali sme nadherny pohlad do velkej dialky. Vpravo bolo Syria, pred nami Golanska vysina s horou Hermon a vlavo udolie Jordanu s Genezaretskym jazerom. Odtial sme za par minut prechadzky prisli k zrucaninam grecko - rimskeho mesta Gadara. Uz za helenistickych cias bolo toto mesto jedno z centier greckej kultury. V roku 63 pred n. l. mesto Rimania znovu vystavali a ako clen Dekapolisu (Zväz desiatich miest) malo velkomestsku infrastrukturu a velky vyznam, hlavne kvoli obchodnym cestam na sever. Pri prehliadke zrucanin na hlavnej ulici lemovanej stlpami, natrafili sme na impozantne zbytky hipodromu - dostihovej drahy pre kone a vozy, divadlo a kupele s velkou vodnou nadrzou. Smerom na vychod je druhe divadlo pre skoro tritisic divakov, postavene z cierneho bazaltoveho kamena. Kamenne sedadla maju dokonca operadla. V strede v cestnej lozi bola mramorova sediaca socha Tyche - bohyne mesta Gadary, ktoru mozno obdivovat v miestnom archeologickom muzeu. V blizkosti je nadvorie s pekne ozdobenymi sarkofagmi. Dalej naväzuje velke namestie so zbytkami viacerych bazaltovych stlpov - kde stal volakedy na osemuholnikovom podoryse byzantsky kostol.


Divadlo v Gadare z cierneho bazaltoveho kamena


Namestie v Gadare

Za nim odbocuje anticka obchodna ulica s dvomi tuctami obchodnych miestnosti s peknymi klenbami. Na obidvoch oproti sebe leziacich kopcoch su nekropole - cintoriny s mnohymi podzemnymi miestnostami s typickymi klenbami a tazkymi bazaltovymi dverami. Pristupny je aj 2 m vysoky, 1.2 m siroky a az 500 m dlhy tunel, ktory privadzal vodu z velkej vzdialenosti a uz v tej dobe s vyborne vymyslenym zavlazovacim systemom. V najblizsich rokoch chcu historicku Gadaru vraj aj zrekonstruovat.


Vitazny obluk v Jarash (anticky Gerasa) este dnes cez 12 metrov vysoky a 25 m siroky

Skorsiu obednajsiu prestavku sme stravili v beduinskej restauracii v typickych siatroch pri velkych okruhlych stoloch. Pohostili nas s mnohymi arabskymi dobrotami, ktore zacali znamym predjedlom mezze, co je asi tak 50 rozlicnych dipov, alebo omaciek v miskach do ktorych sa namaca velmi chutny arabsky chlieb (tenke chlebove placky - skoro ako nase lokse, len nie az tak mastne), listy vselijakych druhov salatov, uhorky, olivy atd. a k tomu este serviruju tzv. hummus - pikantne okorenena hrachova kasa so sezamovym olejom. A kto sa cez tieto dobroty prebojuje a ma este hlad, alebo chut, moze pokracovat jahnacim mäsom, hydinou a rybami pripravene na rozne sposoby. Velmi nam chutila kufta - grilovane fasirkove gulky, shish kabab - mäso na rozni a este vela inych maskrt. Samozrejme, ze sme museli ochutnat aj sladkosti a baklawa - medovo / orechovy prekladany kolac nam ohromne chutil a k tomu velmi sladky caj s minzou, alebo arabska kava s kardamom (druh korenia), co prida obom zvlastnu a exoticku prichut.

Dobre najedeni, az do skoreho prasknutia, pokracovali sme s malou obchadzkou do mestecka Ajlun. Nasim cielom bol tu vsak uz z velkej dialky viditelne zrucaniny arabskeho hradu Qala'at er - Rabat. Mnohymi serpentinami sa stveral nas minibus hore na 1000 m vysoky skalny vrchol. Tu stoji pevnost, ktoru nechal v 12. storoci postavit Aze ad - Din pribuzny znameho Saladina. Tato pevnost sluzila na ochranu putnikov na ceste do Mekky pred kriziakmi a je najkrajsi priklad islamskej vojenskej architektury. Strategicky vynikajuca poloha splnala hned viacej ucelov. Za prve patril ku sieti hradov a opevnenych stanovist, kde so svetelnymi znameniami boli schopni, uz v tych casoch, hlasit zpravy zo Syrie az do Kahiry a to behom jedneho dna. Za druhe, mohli kontrolovat vsetky cesty do udolia Jordanu a za tretie bol protikladom kriziackej pevnosti Belvoir na jazere Galilejskom a tym boli sily v rovnovahe. Ale kazda pevnost sa da dobit (napr. obliehajuci zacali podryvat hradne mury na upäti kopca a tak mohli casti opevnenia priviest k zruteniu - co bola velmi ucinna metoda bez velkych vlastnych obeti) a v roku 1260 n. l. to boli Mongolovia, ktorym sa podarilo hrad dobit. Od 17. storocia je zrucanina oficialne neobyvana, ale vo velmi dobrom stave. Po prehliadke hradu a kratkom odpocinku s nadhernym vyhladom na jazero Genezaretske a na druhej strane az po Mrtve more, vydali sme sa k najocakavanejsiemu cielu nasho dnesneho vyletu. Po 25 km sme konecne dosiahli Jarash, mestecko s 15.000 obyvatelmi, v ktorom nic nenasvedcuje tomu, ze sa v nej nachadza, po skalnom meste Petra, druha najväcsia historicka pozoruhodnost Jordanska.


Na fotke vidite pravu stranu jonskeho stlporadia na namesti v Jarash, predstavte si k tomu zrkadlovy obraz, aby ste si uvedomili velkolepost tohoto namestia (vlavo na obrazku zacina 600 m dlha kolonada Cardo Maximus)

Jarash, alebo anticka Gerasa, volakedy jedno z najdolezitejsich obchodnych centier antiky a clen bohateho Zväzu desiatich miest (Dekapolis, tak ako aj Gadara). Neskorsie prevzali rimsku velkokulturu a ju obyvatelia aj pestovali. Vdaka rimskemu mieru v 1. storoci pred n. l. stalo sa mesto dolezitou zastavkou obchodnych a karavannych ciest. Obyvatelia sa skladali z mnohych recovych a narecovych skupin - dnes by sme povedali, ze to bola multikulturna spolocnost. Do dnes nie je jasne, ze ci Seleukidi v 4. storoci pred n. l., Ptolemaici, alebo dokonca Alexander Velky, alebo jeden z jeho vojvodcov zalozili Jarash. Co v tych casoch Greci a Rimania v Jarash vytvorili, uz len z tych zbytkov co ostali, je doslova dych vyrazajuce. Nabatejski obchodnici, dobre prosperujuce hospodarstvo a velke nalezy rudy v blizkom okoli, zaistili vzrast, velke uspechy a mesto bolo stale bohatsie, co sa odzrkadlilo aj v uzasnej architektonickej vystavbe. Zlate obdobie mesta vyvrcholilo v 2. storoci n. l., ked cisar Trajan vyhlasil Jordansku krajinu za Provinciu Arabia.

Po prichode do Jarash odstavili sme nas minibus pred tzv. Juznou branou, kde je mala restauracia, obchodik so suvenirmi a turisticka pobocka. K Vitaznemu obluku sme sa museli kusok vracat, lebo je este pred Juznou branou a mestskym murivom, ktore je 3.5 km dlhe. Ako sme sa blizili k Vitaznemu obluku zistili sme aky je len ten svet maly. Co sa stalo. Vidime ako v dialke na nas niekto divoko mava rukami a krici Alice, George a rozbehol sa ku nam. Ako prichadzal blizsie spoznali sme v nom Mustafu, nasho Beduina, co sa o nas postaral v pristave v Agabe. Zvitali sme sa ako keby sme boli stari znami a ti najlepsi priatelia. Doprevadzal tiez skupinu turistov, trochu sme aj lutovali, ze nie aj nas - bol tak, ako aj nas Mahmud, ohromne sympaticky a clovek sa citil v jeho spolocnosti od prveho momentu prijemne. Este v Agabe nam rozpraval o svojom zivote, o svojom kocovnom narode odkial pochadza. Dalej ako citil volakedy nutkanie ist studovat do Ammanu, aby raz mohol ukazat ludom z celeho sveta zivot Beduinov - hrdych synov puste, ktori este dnes ziju tak, ako zili ich predkovia - a to sa mu, myslime si, velmi dobre darilo.


600 m dlha kolonada Cardo Maximus s diagonalnym dlazdenim v Jarash

Cas utekal, presli sme este spolu pod Vitaznym oblukom, urobili jednu spolocnu fotku a museli sme sa s nim rozlucit.

My sme si este podrobnejsie pozreli Vitazny obluk, ktory je 25 m siroky a bol az nad 20 metrov vysoky (dnes je uz len nieco cez 12 m). Postavili ho vraj pred dlhsou navstevou cisara Hadriana v roku 129 pred n. l. - to je neuveritelne, oni si vtedy len tak z nicoho nic, postavili taky maly vitazny oblucik, ako keby to bolo napisat jeden transparent!

Cesta od Juznej brany vedie priamo na Forum - namestie. Pre klasicke mesta neobvykly, ovalny tvar, lebo vraj chce harmonicky spojit helensky Zeusov chram na zaciatku namestia s neskorsou rimskou castou mesta, ktora zacina na druhom konci namestia so 600 m dlhou kolonadou Cardo Maximus, ktora je osou rimskeho mesta. Lemovali ju 200 hlavne korintskych stlpov, ktore s volakedy priliehajucimi budovami vyborne vytvarali jeden harmonicky celok. Zaujimavo su aj kladene dlazdice - vid fotky. Na namesti sleduje linia spar medzi dlazdicami obluk stlporadia a na kolonade je cesta zase diagonalne dlazdena, tak aby sa kolesa vozov nezarezavali do spar medzi kamennymi dlazdicami. Pod chybajucimi dlazdicami na dvoch miestach, je dobre vidiet podzemny kanalizacny system tzv. cloaca maxima. Vedla Zeusovho chramu je Juzne divadlo polkruhoveho tvaru pre 5.000 divakov postavene do svahu a orientovane na sever, cim dosiahli, ze divaci neboli oslepovani slnkom. Kazdy rok v juli je tu usporiadany Jarash festival s vynikajucin programom a do posledneho miestecka zaplnene miesta.


Nymphäum - dvojposchodova vodna nadrz s verejnym pramenom v Jarash

Aby som neopisoval vela, z toho mnozstva stavieb ako napr. komplex troch kostolov, katedraly, Severne divadlo atd. spomeniem este Nymphäum - velkolepu dvojposchodovu vodnu nadrz s verejnym pramenom z 2. storocia n. l. Je to jedna z najlepsie zachovanych budov Jarashu. Dolne podlazie bolo oblozene mramorom a vo vyklenkoch boli jednotlive vodovody a poschodie bolo ozdobene farebnymi freskami. Nesmiem este zabudnut na chram bohyne polovaciek Artemis (dcera boha Zeusa). Cely komplex mal obrovsku rozlohu 120 x 161 m a samotny chram mal rozmery 23 x 40 m a bol vyvyseny o 4.5 m nad stlpovou halou. Z povodnych 13.5 m vysokych 32 korintskych stlpov stoji dnes este 11. Maju zaujimavu ochranu proti zemetraseniam a to, ze na podstavci na ktorom stoja, je pod osou stlpu zabudovana kamenna gula a tym sa v pripade otrasov stlp mierne pohybuje, doslova odperuje narazy a vdaka tomu sa nezruti (princip aky sa dnes pouziva pri stavbe mrakodrapov) a toto ako aj ine spomenute vymozenosti poznali uz v druhom storoci.

So zanikom Rimskej rise a k tomu este zmena trasy dialkovych karavannych ciest na morske dopravne trasy, sa zacal pomaly, ale iste zanik Gerasy. Koniec Gerasy zpecatilo velke zemetrasenie v roku 746 n. l. mesto ostalo vyludnene, vietor a voda dokoncila zhubne dielo, az vsetko zmizlo pod zemou. Az zaciatkom 19. storocia objavil velkolepe zrucaniny nemecky cestovatel a orientalista Ulrich Jasper Seetzen. So systematickym vykopavkami zacali britski archeologovia az v dvadsiatich rokoch minuleho storocia. Vdaka dobrej klime a vtedajsiemu pokojnemu prechodu k islamu, ktore sa viacmenej zrieklo znicenia inej kultury a architektury, sa monumenty v Jarash podstatne lepsie zachovali, ako helenske a rimske stavby v Grecku a Taliansku.

Na koniec niekolko hodinovej obhliadky, vysli sme este na poslednu, najvyssiu radu Severneho divadla, kde sme pri zapade slnka obdivovali pohlad na celu Gerasu a az tu sme videli a realizovali tie uzasne rozmery namestia, kolonady a jednotlivych budov. Az pri zpiatocnej ceste sme si uvedomili, ze aki sme unaveni, ale stastne unaveni a cely den nam prebiehal ako film este raz v mysli.


13.5 m vysoke korintske stlpy chramu bohyne Artemis v Jarash

Co nas ocakavalo pri dalsich potulkach na juh od Ammanu, ako napr. Mrtve more, dozviete sa az v dalsom pokracovani.
Zostavame s arabskym pozdravom salämun (asi ako ahoj).