Make your own free website on Tripod.com

bullet next back Autor : Juraj a Alice Višný
Název : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (20)





KENIA

Nas let, necelych 2.400 km, zo Seychelskych ostrovov do Nairobi hlavneho mesta Kenie, prebehol velmi prijemne. V tom case este nebolo priame spojenie Mahe – Mombasa, tak sme vyuzili niekolko hodinovu „povinnu“ prestavku pred dalsim letom na obhliadku Nairobi prenajatym taxikom. S vystavbou Nairobi sa zacalo az zaciatkom 20. storocia a aj to len viac menej nahodou. Pri vystavbe 965 km dlhej zeleznicnej drahy Mombasa – Kisumu, skoro presne v polovicke na mieste dnesneho Nairobi, bola hlavna zakladna tejto stavby s niekolkymi drevenymi barakmi. Na tomto mieste vzniklo dnesne hlavne mesto Kenie s necelymi 2 milionmi obyvatelov, vyznamne obchodne centrum Vychodnej Afriky. Mesto lezi len 33 km juzne od rovnika na jednej nahornej planine vo vyske 1.675 m a vdaka tomu je tu cely rok mierne, prijemne podnebie. Dokonca Nairobi narodny park je vzdialeny len 5 minut od mesta.


Letecky pohlad za sumraku na Kilimandzaro 5.895 m / letisko v Mombasa / zabery z hotela Dolphin a plaze / Alicine narodeniny rano / lietajuci predavac parea / „bezpecne“ umyvanie okien v jednom hotely / Alicine narodeniny

Nedaleke mohutne pohorie Kenia je asi 200 km dlhe a ma v kratri o priemere 4.5 km tri vrcholy sopecneho povodu. Meno Kenia pochadza asi z domaceho „Kiliniyaa“ co znamena „Biela hora“ co aj zodpoveda jej vzhladu s vecnym snehom. Dokonca Reinhold Messner tu absolvoval svoj vyskovy trening a vycvik na ladovci. Mount Kenia 5.199 m vysoka hora lezi priamo na rovniku a velkou zaujimavostou je, ze jeden svah lezi na juznej pologule a druhy na severnej pologule, co obrazne znamena, ze na jednom svahu je zima a na druhom leto.


Let na niekolko dnove safari a pohlady na roznorodu africku krajinu / nas sprievodca Jimbo / typicka savana s africkym agatom / pohlad od bazena na Kilimandzaro

Podla najnovsich nalezov a vykopavok sa stale viacej potvrdzuje skutocnost, ze koliska ludstva sa nachadza v Kenii a odhaduje sa na vek 2.5 miliona rokov. Pred 3.000 rokmi sa tu usidlili tri kmene, ktorych potomkovia su dnesni obyvatelia Kenie. Prve spomienky obchodnych cestovatelov su z 9. storocia, ktori tu zanechali kulturne a architektonicke pamiatky. V roku 1963 vyhlasili nezavislost a 12. 12. 1964 sa stala Kenia Republikou.

Podvecer sme pokracovali z Nairobi do pristavneho mesta Mombasa, ktore je „len“ 500 km vzdialene a let nam presiel velmi rychlo, hlavne pozorovanim Kilimandzara najvyssej hory Afriky, ktora sa vraj odhali z oblakov len rano na dve hodiny a pred zapadom slnka. Zase sme mali raz stastie, ze sme ju videli este aspon za sumraku. Kilimandzaro, strecha Afriky, je vlastne tiez jeden obrovsky horsky masiv o dlzke okolo 60 km a sirke 40 km, ktory ma dva vrcholy Mawenzi a vyssi Kibo s vyskou 5.895 metrov. Na vrchole ma stale bielu ciapku snehu a ladovca a lezi v Tanzanii nedaleko hranice s Keniou. V suaheli reci znamena Kilima – vrch a njaro – ziarivy, cize „Ziarivy vrch“. Je to najväcsia volne leziaca hora na svete, ktora vraj kedysi patrila ku Kenii, ale anglicka kralovna Viktoria darovala tuto oblast ako svadobny dar jej vnukovi, ktory bol nemeckym cisarom a vladol v tych casoch v dnesnej Tanzanii. Pomaly sme uvideli pod nami svetla Mombasy, najdolezitejsieho pristavu Kenie, ktore lezi na jednom ostrove v delte rieky Kilindini. Mesto je velmi stare a bolo zname uz v staroveku, ked ho v 8. storoci ovladali Arabi a neskorsie Portugalci.

V Mombase na letisku nas uz ocakavalo auto z nasho hotela leziaceho na koralovom pobrezi Indickeho oceanu, priamo na bielej plazi s mnohymi palmami a velmi prijemnym menedzerom z Rakuska, ktory nas osobne privital aj so svojou manzelkou. Spominam to preto, lebo ked sme o par rokov boli zase na Seychelskych ostrovoch, tak bol zase menedzerom v hoteli, ktory sme si vybrali – zhody okolnosti su niekedy v zivote nevyspytatelne. Dostali sme peknu izbu na prizemi s moznostou sediet aj v zahrade a s priamym pristupom na plaz.


Rozne zabery v Kilimanjaro Buffalo Lodge / nas bungalov / pohlad na Kili / vsade nadherne rastliny a kvety / zapad slnka v bare

Po niekolkych dnoch prijemneho pobytu na plazi, kratkych vyletov do okolia, pristavneho mesta Mombasa a Malindi, nas ocakavalo safari v dvoch narodnych parkoch a to Amboseli a Tsavo, ktory je jeden z najväcsich v Kenii o rozlohe cez 20.000 stvorcovych kilometrov. Obidva su zname pre blizkost hory Kilimandzara, alebo „Kili“ ako ho tu milo nazyvaju, uzasnej zveriny a dobre moznosti ubytovania v pomerne kvalitnych taboroch. My sme si vybrali Killimanjaro Buffalo Lodge, ktory lezi medzi Amboseli a Tsavo parkom, skoro na upäti Kilimandzara a tym aj s vybornym pohladom na tuto nezabudnutelnu horu. Z pobrezia sme prileteli malym lietadlom, ktore pristalo na prirodnej pristavacej drahe, kde nas uz ocakaval Jimbo nas sprievodca a sofer v jednej osobe pocas celeho safari. Doviezol nas do tabora, kde sme dostali pekny bungalov v style domorodych domov, len tento bol postaveny z kamena a cedroveho dreva, zatial co domorode su z hliny. Pred vecerou sme si posedeli v polootvorenom peknom bare s vyhladom na „Kili“ v lucoch zapadajuceho slnka, co sme si ani my kazdy vecer nasho pobytu nenechali ujst a zapijali to pasentnym koktejlom „Sunset feeling“. V tejto uzasnej atmosfere zdoraznenej este vedomim, ze tu kedysi stravil vela vecerov aj slavny spisovatel Ernest Hemingway, nositel Nobelovej ceny v roku 1954 za dielo „Starec a more“, boli to pre nas ozaj nazabudnutelne chvile. Tato romantika pokracovala vecerou pri taborovom ohni, kde sa lovci fotografii, len tak predbiehali s rozpravanim zaujimavych prihod a zazitkov az neskoro do noci. Vedomie, ze sa volakedajsie pusky roznych kalibrov vymenili za ine, nesmrtiace kalibre objektivov bolo pre nas vsetkych okolo ohna tym najväcsim zadostucenim, lebo nezmyselne zabijanie tychto nadhernych zvierat zo zabavy sme nikdy nevedeli pochopit.

Po kratkej noci vstavali sme este za tmy, aby sme sa uz pri briezdeni vydali s nasim Jimbom na lov zazitkov. Moznost vidiet a pozorovat vsetkych tzv. „Big five“ patri k tuzbe kazdeho ucastnika tychto safari. K „Big five“ patri pät velkych zvierat Afriky a to su lev, leopard, slon, byvol a nosorozec z ktorych vobec najnebezpecnejsie zviera Afriky je vraj byvol pre jeho nevyspytatelnost a uzasnu schopnost ucit sa z vlastnych chyb. Park je znamy pre mnozstvo slonov, ktori si radi lebedia vo vode mociarov, zirafy, gazely, zebry, leopardi, levy, paviani, pelikani, plameniaci a mnoho inych zvierat. Kenia ma az 1.075 druhov vtakov a vraj drzi rekord, ked za 24 hodin traja vedci zaregistrovali 340 roznych vtakov. Sem tam sme stretli aj dzip s dalsimi nadsenymi obdivovatelmi africkej krajiny a divych zvierat. Mimoriadne pekne miesta sme vyuzili na kratky piknik a pokracovali s nasim Jimbom, ktory sa tu vyborne vyznal a poznal velmi dobre miesta na pozorovanie roznych zvierat. Bez neho by to nebolo take jednoduche, lebo na ako taku orientaciu sluzil sice „Kili“, ked nebol zahaleny v oblakoch a slnko, ale vsetko sme jazdili v terene, cez mocariska a neprehladne hustiny a to boli kilometre (vyse 100 km). Dnes to ani nie je mozne sa v tychto narodnych parkoch pohybovat bez sprievodcu. Na tomto mieste treba spomenut, ze pocas safari treba dodrzat urcite zasady pre bezpecnost a nebyt lahkomyselny. Stava sa, ze nosorozec, alebo rozzureny byvol napadne auto a taka vaha moze narobit hodne zleho, lebo väcsinou neostane len pri jednom utoku. Takisto je rozumne nechodit v noci bosy a bez baterky a rano vzdy vytriast topanky a satsvo, ktore su niekedy, hlavne v noci, oblubene skryse pre skorpionov, mensich hadov a rozneho hmyzu. Zazili sme to na vlastne oci, ked sme boli v Mexiku, v jednom zo susednych bungalovoch si jeden turista rano bez rozmyslenia obul topanky a v jednej z nich bol neprijemny host – pomerne velmi jedovaty skorpion, ktory ho samozrejme hned pichol a o chvilu ho uz odvazali autom do nemocnice. Ako to skoncilo to uz nevieme, ale odvtedy sme na takychto miestach este o trochu viac opatrni. V podstate sa zvierata len brania a ozaj vyslovene utocnych nie je vela. My si ale myslime, ze vsetky zvierata su nevyspytatelne (tak ako aj ludia), mozu mat nejake problemy, alebo bolesti a tym sa stanu mimoriadne agresivne. Preto zdravy respekt pred vsetkymi zvieratami je vzdy na mieste a nemoze skodit.


Zabery v Amboseli a Tsavo narodnom parku / typicky safari dzip / pstros / zirafa / gazela / nosorozec / marabu / pavian / zebry / farebni vtaci / paviania mama s malym

Nesmieme zabudnut ani na uzasnu floru ako napr. africky agat plny dlhych ostnov, ktore vsak nehatia zirafy, aby si so svojim dlhym, modrym jazykom pochutili na listoch tohto stromu. Dalej ohnovy strom z mnozstvom krvavocervenych kvetov, alebo velmi zaujimavy baobab strom, ktory je az 9 mesiacov bez listia a vraj niektore dosahuju vek az neuveritelnych 3.000 rokov. Baobab, podla legendy a mytologii mnohych africkych kmenov, bol vraj kedysi najkrajsi strom na svete az tak krasny, ze ho kazdy obdivoval a tym zapadali bohovia do zabudnutia. Tym sa to samozrejme vobec nepacilo a urobili s nim kratky proces. Vytrhli ho zo zeme a zasadili ho opacne s krasnou korunou spät do zeme a teraz vyzera jeho koruna ozaj ako korene trciace do oblohy. Zato ma velke plody, ktore ked sa otvoria maju väcsie biele zrnka, ktore chutia ako aspirin a dokonca maju aj podobne liecive ucinky.


Zabery v Amboseli a Tsavo narodnom parku / mlady gepard / Masai pastieri so svojim dobytkom / pelikani / plameniaci / slon samotar / byvol na prasnej ceste a v pozadi sa tyci majestatne Kilimandzaro / sloni si lebedia v mocariskach / slonia rodinka

Po takychto dojmoch vratili sme sa do tabora, kde sme celodenny prach splachli v osviezujucej vode bazena a tesili sa na dalsi zapad slnka a veceru pri taboraku. Po dalsom dni safari nas ocakavala navsteva domorodeho kraalu (dedinka) kmena Masai, ktorych chyze su postavene v tvare iglu z konstrukcie konarov a travy pokrytej zmesou hliny a trusu krav. Kraal je pred divou zverou dookola chraneny vysokym a sirokym plotom upletenym z rastlin s velkymi, pevnymi pichliacmi. Za stavbu ako aj za ostatne prace v kraale su zodpovedne zeny a muzi sa staraju o dobytok. Tradicne nemaju nacelnika, ale o dolezitych veciach rozhoduje vzdy najstarsi prislusnik kmena. Masai su hrdi ludia, ktori ziju v obdivuhodnom sulade s prirodou. Nepotrebuju skoro ziadne vymozenosti civilizacie a ani ich nelakaju a napriek tomu vyzaruju spokojnost a stastie. Kedysi to tak nebolo, lebo si chranili svoje domace zvierata ako dobytok, ovce, kozy a oslov pred dravcami a tak prislo k castym konfliktom a zabijaniu dravcov. Naviac k tomu prisla este v Afrike aj nepochopitelna vasen mnohych bielych lovcov zabijat a pysit sa trofejami divej zvere. Tym tu vzniklo velke nebezpecie, ze onedlho mnohe druhy zveriny uplne vyhynu. Vdaka zalozeniu viacerych chranenych narodnych parkov a v roku 1977 oficialnym zakazom lovu zvere, sa podarilo zachranit mnoho druhov zvierat pred ich vymretim a dokonca sa ich stav ohromne zotavil, co sme videli na vlastne oci.

Po takychto nadhernych zazitkov sme sa vratili od Kilimandzara malym lietadlom spät do nasho hotela na pobrezi. Podnikali sme prechadzky po dlhej bielej plazi a vychutnavali teple vlny Indickeho oceana, alebo leziac v prijemnom chladku paliem spominali na absolvovane safari a prezivali kazdu zaujimavu prihodu este raz v nasich rozhovoroch.


Pohlady na kraal a hrdych domorodcov kmena Massai / zeny su zodpovedne aj za vodu pre ktoru musia zostupit po rebriku do hlbokej jamy / deti su na celom svete asi rovnake

Na druhy den, pomerne skoro rano, klope niekto na dvere nasej izby a este rozospaty idem otvorit dvere sa pozriet, ze kto nas vyrusuje napriek zavesnej vysacke - nevyrusovat. Pred dverami stoji s usmevom od ucha k uchu, ceriac nadherne biele zuby, nas roomboy s kosom plnych kvetov, tropickeho ovocia, flasou bieleho vina a brble „Mamabadrdej“ a stale si len hudre „Mamabadrdej“. Musim este vysvetlit, ze personal hotela vsetkych dospelych hostov velmi milo oslovovali „Mama“, alebo „Papa“. Najprv mi nezaplo, ale ked to opakoval po piaty krat pochopil som, ze to znamena asi „Mama Birthday“, lebo Alica mala v ten den narodeniny. Potvrdila to aj velmi pekna blahoprajna karta od menedzera, ktoru rucne namalovala jeho manzelka. No ale to nebolo este vsetko, vecer nas ocakavalo, lepsie povedane Alicu, este väcsie prekvapenie. Ked sme prisli do jedalne a blizili sa k nasmu stolu uvideli sme, ze je bohate ozdobeny svetlofialovymi kvetmi bougainvillea, dokonca aj operadlo jej stolicky bolo prepletene kvetmi. Sampanske na pripitok s menedzerom a jeho manzelkou, vyborne vino k este lepsiemu jedlu a na zaver torta s hudobnou gratulaciou personalu. Tak takyto „tam-tam“ sme este nezazili a to bez akehokolvek spomenutia Alicinych narodenin. Na kazdej dovolenke sme sice zazili, ze sa oslavuju aktualne narodeniny niektoreho hosta a niekedy to boli aj nase, ale nie az v takomto velkom a mimoriadne milom ramci.

No a takto sa nam pomaly blizila dalsia etapa nasej cesty a to desatdnova „krizova plavba“ lodou MS Royal Star z Mombasy smerom na Madagaskar. Doobeda nas a dalsich ucastnikov plavby odviezli malym busom do pristavu, kde nam bez velkych formalit pridelili stol v restauracii a pohodlnu kabinu s velkym oknom na hlavnej palube. Po vybaleni a ulozeni nasich veci vybrali sme sa na obhliadku tejto velmi sympatickej lode, ktora je podla nasej chute spravne velka a tym aj dobre prehladna. Jedlo sa podavalo len v jednom sedeni a tym bolo aj kazdovecerne show len jedenkrat, cize hostia nie su nikde nahanani ci uz v restauracii, alebo na programe, lebo pride druhe sedenie dalsich hosti. Na dnesnych obrovskych lodiach s vyse tritisic pasaziermi je to pre nas vkus velmi neosobne a vsetko sa deje masovo a presne vypocitane na minuty, urcite to mnohym, ktori maju radi frmol vyhovuje. My mame radsej vsetko v mensom, cestujuci sa uz za jeden den spoznaju, zdravia a vzdy sa prehodi par milych slov, alebo vymienaju rozne skusenosti z inych ciest.


Pohlady na rozne aktivity na lodi MS Royal Star / rezbarske umenie a fantazia – co sa da vsetko vytvorit z ovocia a zeleniny / prvy vecer na lodi, na ktorej kapitan osobne privital menom vsetkych hosti / bufetove stoly boli plne roznych dobrot ako langusty a inych morskych „potvor“ / v prijemnom bare / obligatne krvavocervene zapady slnka

Hned prvy den pocas plavby bol na lodi zaujimavy program, ci uz modna prehliadka plaviek a parea, alebo uzasne „rezbarske“ umenie jedneho clena posadky z Malajzie vytvarat z roznych druhov zeleniny a ovocia kytice kvetov, zvierata a rozne figurky. Kupanie v bazene, vylihovanie na lehatkach a pozorovanie sireho mora z tohoto plavajuceho hotela nam kratilo chvilu a tak sme sa pomaly blizili k dalsiemu cielu nasej cesty.

Co nas ocakavalo pri dalsich potulkach v sirom svete v Zanzibare vo vychodnej Afrike a na ostrovoch v Indickom oceane sa dozviete v dalsom cisle v Priloznika.

Tentokrat zostavame s pozdravom Jambo co znamena v suaheli reci „Halo“ alebo s Habari? „Ako sa mas?“