Make your own free website on Tripod.com

bullet next back Autor : Juraj a Alice Viönż
NŠzev : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (14)





MALEDIVSKE OSTROVY

Pred niekolkymi dnami sme sa vratili z nasej uz 15-tej navstevy Maledivskych ostrovov v Indickom oceane a ako vzdy nadseni ich krasou a celou atmosferou. Uz niekolkokrat v texte z nasich potuliek, sme spomenuli tieto jedinecne koralove ostrovy a tak sme si povedali, zeby sa patrilo aspon v kratkosti ich opisat. Preto v tomto pokracovani si dovolime prerusit nasu cestu po Tahiti a venujeme ju "nasim ostrovcekom" na ktorych sme stravili spolu uz vyse 300 dni.


Letecke pohlady na ostrovy, fara a atoly / hydroplany, ktore transportuju hosti k vzdialenejsim ostrovom

Maledivy su ozaj "male divy" ako sa nahodou to da v nasej reci pochopit. Su to koralove ostrovy, ktore vznikli behom mnohych tisic rokov rastom polypov v idealnej celorocnej teplote vody. Niekolko stupnov C menej, alebo viacej, ako napr. sposobil pred rokmi teply prud - El Nino, narusi ich rovnovahu a narobi velke skody, z ktorych sa koralove zahrady spamštavaju dlhe roky. Korale rastu v kruhu az po hladinu vody, ale cim je kruh všcsi, tak zacnu vo vnutri kruhu odumierat a odlamovanim a rozmelnovanim zkamenelych koralov morskou faunou a vlnami priboja vznika jemny biely piesok z koralov a musli. V idealnom pripade nanesie voda tento biely piesok do velkeho otvoru koraloveho kruhu a ked este vietor, vtaci alebo voda naplavi semena roznych rastlin ako scaevola kriku, alebo dokonca kokosovy orech, ktory sa ujme a tym sa zpevni naplaveny piesok a tak zacne vznikat novy ostrov. V pripade, ze sa to nestane, tak sa koralovy kruh stale zvšcsuje a vo vnutri kruhu je tiez voda, ale podstatne menej hlboka a takyto kruh, ktory je vlastne cely pod hladinou sa vola "Faro". Vela takychto ostrovov a faro vytvoria nakoniec "Atoll" (atoll a aj faro je povodom z maledivskej reci "Dhivehi"), ktory moze byt roznej velkosti, ale nezvykne byt hlbsi ako 40 metrov. Korale su max. 15 m hlboko, lebo k zivotu potrebuju aj dostatok svetla. Vidime, ze aka dolezita je suhra vsetkych okolnosti a aky je cely tento mini-svet haklivy. Atoly lezia casto na vrcholoch podmorskych, vyhasnutych sopiek a mimo atolov moze byt hlbka az niekolkych tisic metrov.


Pohlady na hlavny ostrov Male v roku 1981: letecky pohlad / Sultanov park v hlavnom meste Male / maledivske deti / trh s palivovym drevom / nahrobne kamene na starom cintorine - so spicou su pre muzov a zaokruhlene pre zeny / tri zabery z dnesneho Male: Jumhoree Maidan - hlavne namestie s maledivskou zastavou / pohlad na cast ostrova / hlavna mesita s minaretom, ktoru zasvštili v roku 1984

Uz pri prilete na letistny ostrov Hulule ponad viacero atolov je to pre cestujucich vzdy znova a znova jeden uzasny zazitok, vidiet tieto atoly, ostrovceky a fara rozsypane ako farebne fliacky na tmavomodrej hladine mora. Po pasovych formalitach v modernej, klimatizovanej letistnej budove, ktore prebiehaju velmi rychlo, sa rozvazaju turisti na jednotlive ostrovy ci uz rychlymi clnmi, alebo hydroplanmi. Ked sa jedna o vzdialenejsie ostrovy pohybuje sa transfer az do dvoch hodin. Ked sme na zaciatku (od roku 1980) prileteli vzdy zo Sri Lanky s motorovym lietadlom (vtedy jedinej moznosti) na malu pristavaciu drahu, boli prve nase pobyty velmi jednoduche. Pasove formality sa vykonavali cez okno drevenej budy, tak ze my sme stali vonku pod holym nebom a uradnik sedel v okienku a udelil nam povolenie pobytu. Transfer trval so starymi domorodymi lodkami "Dhoni" od jednej az po styri hodiny. Da sa povedat, ze vtedajsi navstevnici Malediv boli ozaj zazrati skoro dobrodruhovia, ktorym nic nevadilo, ale brali na vsetko ohlad Ė nie tak ako to je dnes! Vtedy to boli milovnici prirody a pre jej krasy boli schopni sa vzdat prepychu a komfortu. Mnohi dnesni navstevnici pridu len na par dni (co z titulu aklimatizacie je vyslovena hlupost) a mnohi ani nevedia, ze kde vobec su a chovaju sa ako v Rimini v Taliansku.


Turisticky ostrov Fiha Lhohi / vylet k neobyvanemu ostrovu / zabery z roznych ostrovov

Ale aj tych po niekolkych dnoch pochyti caro Malediv - nenapodobitelna atmosfera zacinajuc rano vychodom slnka, casto s tichou hladinou ako zrkadlo, cez den s meniacimi sa farbami mora od svetlozelenej cez tyrkysovu do krasnej modrej az tmavomodrej farby. Krystalovo priezracna, prijemne tepla voda v ktorej sa da travit hodiny, ci uz snorchlovanim, alebo sa len nechat doslova vznasat bez nejakej pritazlivosti. Cez den odpocivat v prijemnom chladku kokosovych paliem, alebo banyan-stromu, ktory dosiahne priemer az 5 metrov, kde sa clovek vyborne a hlavne pekne opali do hneda. Na rovniku stoji slnko skoro kolmo a je velmi nebezpecne. Tricko by nemalo chybat pri snorchlovani a preto som spominal aj dobu aklimatizacie, aby mal clovek aj pozitok z pobytu. To ticho, klud, prijemne teplo v chladku ovievany jemnym ochladzujucim vankom a tie uzasne farby su tym najlepsim liekom pre nase stresovane hlavy a tela. Dalsim kladnym bodom je napr. ze tu na ostrovoch neexistuju ziadne nebezpecne a jedovate zvierata, odhliadnuc od komarov. V poslednych rokoch sa aspon raz do tyzdna postrekuju kriky proti komarom a tak sme mali od nich vzdy pokoj. Hodne sa od zaciatkov velmi zmenilo, kedysi sme byvali v jednoduchych bungalovoch zakrytych palmovymi listami, podlaha bola z udupanej zeme a nad postelou bola siet proti komarom. Vtedy sme museli dokonca brat aj tabletky proti malarii a este aj tri tyzdne po navrate domov. To boli este ozaj jednoduche dovolenky v style Robinsona, ale velmi radi na ne spominame. Urobili tu, ale aj mnoho zbytocneho prepychu, ako napr. na niektorych ostrovoch postavili swimmingpool, co je ozaj zbytocne pri tom najkrajsom prirodnom bazene, aky si len clovek vie predstavit.


Maledivske lode ako napr. Dhoni, alebo Baththeli s kajutou z palmovych listov, a tak sa cestovalo volakedy aj tyzdne medzi atolmi

Dalsim plusom je, ze malokedy sa tu nieco ukradne, lebo personal si to nemoze a ani nechce dovolit a turisti nemaju moznost to vyviest. My sme mali vzdy fotoaparat, videokameru okrem ineho, vzdy pri lehatku a isli sme aj na hodiny do vody a nikdy sa nic nestratilo Ė je to prijemny pocit istoty. Spominali sme zvierata nad vodou Ė pod vodou je par viac, alebo menej nebezpecnych druhov ryb, ako napr. skalna a skorpion ryba. Tieto lezia na dne medzi koralmi a ked na ne niekto stupi postavia svoje ostne a ked je clovek bosy, tak ho neprijemne zrania, co moze viest k soku, alebo dokonca k smrti, ked sa neurobia patricne opatrenia a osetrenie. O takychto pripadoch sme nepoculi a ked nieco bolo, ci uz s rajnokom, alebo nejakou inou rybou, ktoru sa snazili chytit, alebo pohladkat, tak to zase bola len neopatrnost ludi, lebo ryby sa všcsinou len brania. Nam sa za tych vela pobytov nie len tu, ale po celom svete, nikdy (nastastie) nic neprijemneho neprihodilo. Mozno nam k tomu pomaha vzdy pozitivne a optimisticke zmyslanie a urcita neprehnana davka opatrnosti, alebo spravne ohodnotenie situacie a jej riesenie. No, ale aby sme sa vratili ako prebieha den na Maledivoch, tak pomaly k veceru sa menia farby ovplyvnene zapadajucim slnkom na neuveritelne, niekto by povedal gycovite, farebne nalady, kazdu chvilu sa meniace a privadzajuce nadsencov prirody do uzasu.


Podmorsky zivot pozorovany pri snorchlovani ako zraloci, rajnok, murena a rozne korale s rybickami

Niekedy klesne ohniva gula slnka do hladiny mora az zmizne aj posledny zlaty bod, inokedy tomu zabrania mraky a vtedy sa zase tie sfarbia az krvavo cervenymi odtienami. Obcas obieha okolo ostrova jeden tazky dazdovy mrak, v ktorom sa dokonca blyska a hrmi a nad tebou este svieti nadherne slnko. Ked sa, ale takyto mrak rozhodne ostrov navstivit, tak potom leje par minut na ostrove ako z krhle Ė v case dazdov sa moze stat, ze leje aj cely den. Z toho dovodu sme my boli na Maledivoch len medzi februarom a aprilom, len raz sme boli v maji (chceli sme to tiez vyskusat) a vtedy aj prsalo trochu castejsie. V podstate medzi dazdami je vzdy pekne a svieti slnko, zalezi len na tom kolko prsi a ako dlho a to je vec stastia. V tom case je ale aj velka vlhkost vzduchu, clovek sa viacej poti, vsetko schne dlhsie, alebo vobec nie a komarov je tiez viacej. Nehovoriac aj o silnejsich vlnach, ktore pri transfere pre mnohych nie su najprijemnejsim zazitkom a aj viditelnost pod vodou je dost zhorsena. Za normalnych okolnosti je pod vodou vidiet az do vzdialenosti 60 metrov, co je pri snorchlovani pri tom mnozstve krasnych farebnych ryb a koralov nezabudnutelny zazitok. No a ked sa zotmie a objavia sa prve hviezdy hlavne za bezmesacnej oblohy, tak je to nadherny pohlad na mliecnu drahu, suhvezdie "Juzneho kriza", alebo pozorovat satelity a padajuce hviezdy. No a ked k tomu pride aj mesiac, tak ten tu lezi pre nas nezvyklo oblukom dole, alebo hore, podla toho ci ubera, alebo pribera. Pri takychto nociach sme dlho sedeli na plazi (nie v bare) v pohodlnych kreslach a vychutnavali teply piesok pod bosymi nohami, sumenie mora a hviezdnatu oblohu, pod ktorou sme niekedy dokonca spali.

Jedno sme si zase potvrdili, ze ani tie najkrajsie fotky a video-zabery nevystihuju ani zdaleka tu krasu farieb a o atmosfere uz ani nehovoriac!


Pelikan / maly druh zeriavu / zeriav sedy / krab pustovnik, ktory si najde prazdnu muslu a pouziva ju ako svoj dom a ako rastie, tak si najde všcsiu muslu / korytnacka / drava ryba barakuda, chytena na obycajnu snuru s hakom

Maledivske ostrovy lezia juhozapadne od Sri Lanky 770 km, od Indickeho subkontinentu 360 km a od DŁsseldorfu 8.000 km. Najvšcsia vzdialenost od najsevernejsieho ostrova po najjuznejsi uz pod aquatorom je 753 km.

Maledivske ostrovy objavili singhalski moreplavci v 4. / 5. storoci pred n. l. V roku 1153 presli od budhizmu k islamu.

Maledivska republika vznikla v roku 1968 (do roku 1965 bol to Sultanat a britsky protektorat) a ma dnes 250.000 obyvatelov, z ktorych 65.000 zije v hlavnom meste Male. Je to jeden z najvšcsich ostrovov, ktory mal v roku 1980 rozmery 1 x 3 km, od vtedy ho stale zvšcsuju, ale miesta je stale malo. Na kazdom rohu sa stavia a budovy su kazdym rokom vyssie. V roku 1980 tu mali akurat poltucta aut a prasne cesty a dnes je tu len taxikov cez 600.

Viedencan Hans Hass, ktory zacal prvy so sportovym potapanim, so svojou druhou expediciou Xarifa v rokoch 1957 / 58 urobil Maledivske ostrovy zname a 15 rokov neskorsie sa tu objavili prvi turisti.


Rozne nalady ci uz pri a po zapade slnka, alebo pozorovanim dazdovych oblakov

Vsetkych 1.190 maledivskych ostrovov su koraloveho povodu a su maximalne 2 metre nad hladinou mora. 200 z nich je obyvanych domacimi a okolo 90 ostrovov je urcenych pre turisticke rezorty. Ostrovy su všcsinou husto porastene vysokymi kokosovymi palmami, tropickym rastlinstvom a kvetenou. Okolo ostrova je pas bielo svietiacej plaze z koralovo-musloveho piesku. Najvšcsi ostrov domacich je 5 km dlhy a 3 km siroky, najvšcsi turisticky je 1.5 km dlhy, ale mnoho z nich je podstatne mensich. Napr. my sme boli dvakrat na ostrove Vabbin-faru, ktory ma v priemere len 100 metrov a obisli sme ho za 7 minut.

Klima je po cely rok rovnako tepla medzi 26į - 32į C a je podmienena dvomi monsumami. Juhozapadny monsum od maja do oktobra prinasa vela a velmi silny dazd a vietor. Pocas severovychodneho monsumu od decembra do marca je sucho a len so slabym vetrom. V novembri a aprili, kedy sa tieto dva monsumi menia, fuka raz z jednej strany a potom fuka pomerne silny vietor zrazu z druhej strany, comu su surfisti velmi vdacni.

Co nas ocakavalo pri dalsich potulkach v sirom svete na Tahiti a okolitych ostrovoch sa dozviete az v dalsom pokracovani Priloznika.

Tentokrat zostavame s pozdravom Kihineh co znamena v Dhivehi: ako sa mas? a rangalu co znamena: (dakujem) dobre.


Kazdy vecer sme mali takto pekne ustlane a ozdobene nase postele a posledny vecer este naviac s "Good beyed" - co svedci o dobrom vztahu k nasmu Roomboyovi, ktory sa staral o nas a nas bungalov az s obdivuhodnou starostlivostou