Make your own free website on Tripod.com

bullet next back Autor : Juraj a Alice Višný
Název : SPOMIENKY NA NASE POTULKY SVETOM (4)





CESTA NA JUH K MRTVEMU MORU - AZ PO KRIZIACKY HRAD SHAUBAK

Na zaciatku by som este rad k tomu, co som spominal v 2. pokracovani o vyhodach staleho sprievodcu pripomenul, ze na cestach su smerove a miestne tabule, casto pisane len v arabskej reci a pisme a to moze zapricinit neprijemne hladanie, vypytovanie a stratu casu. Nehovoriac o tom, ze mimo miest je dorozumenie sa v anglictine problematicke. Po obligatnych a skorych bufetovych ranajkach, rozlucili sme sa s nasim hotelom v Ammane a vydali sme sa smerom na juh po historickej tzv. Kralovskej ceste. Asi po 30 km prisli sme do mestecka Madaba. Uz v byzantskom obdobi bolo toto beduinske mesto pre vysoku uroven umenia skladania mozaiky v celom byzantskom svete preslavene. Este aj dnes pokracuju v ich slavnej tradicii a najdete tu vela atelierov a dokonca skolu pre toto zaujimave umenie. V starom meste sa vraj nachadza este vela urcite peknych neobjavenych starych mozaik, lebo novsie domy stavali bez ohladu na mozaiky, casto na ruinach starych historickych budov. Dnes najznamejsiu mozaiku, pochadzajucu zo 6. storocia n. l., objavili v roku 1898 pri stavbe noveho grecko - ortodoxneho kostola Sv. Juraja v ruinach byzantskeho kostola v centre mesta. Povodne znazornovala tato mozaika, zlozena z asi 2,3 milionov farebnych kamienkov, cele uzemie od delty Nilu na juhu az po Antilibanon na severe, od Stredozemneho mora az po Arabsku pust vychodne od linie Amman - Petra. Podla jednej teorie mala tato mapa ukazat putnikom Svätu zem asi z takej perspektivy, ako ju volakedy videl Mojzis z hory Nebo. Pri stavbe noveho kostola ju velmi poskodili a tiez jej nepridali na krase zle zvyky volakedajsich sprievodcov turistov, ktori ju stale kropili vodou, aby farby kamienkov este lepsie vynikali a ze sa po nej chodilo. Tato tzv. mapa Palestiny je najstarsia zemepisna mapa Svätej zeme a celej vychodnej Byzantskej rise az po deltu Nilu v Egypte. V strede mapy lezi Jeruzalem a Jordan s Mrtvym morom a pri podrobnejsej prehliadke mapy spoznate aj vela znamych biblickych miest. Je to doslova jeden obrazkovy atlas, z este stale vyse 2 milionov farebnych kamienkov, na ploche 16 x 6 metrov. Fascinujuce su popri menach miest v greckych velkych pismenach, aj vyjavy viacerych krajin so zvieratmi a rastlinstvom. Pocas kratkej prechadzke po meste, videli sme pred obchodmi zavesene zaujimave koberce robene podla vzoru mozaiky, dokonca aj s portretmi vyznamnych osobnosti. Z Madaby sme pokracovali smerom na zapad k hore Nebo - nazyvanej tiez Jebel Siyagha. Nema s nasim slovom NEBO nic spolocneho, ale zneje to velmi pekne a dokonca az symbolicky. Po niekolkych kilometroch prichadzame k tejto biblickej hore na ktorej Boh ukazal Mojzisovi zaslubenu zem. Mojzis tu vraj potom ako 120 rocny umrel a ma tu byt aj pochovany, ale jeho hrob nikdy nenasli. Od stanovista aut po kratkej prechadzke cez maly park s pamätnou tabulou, ktora pripomina tuto udalost, prisli sme na vrchol hory Nebo. Je to vybezok vyvyseniny 802 metrov n. m., ktora na tomto mieste strmo klesa k Mrtvemu moru - cize efektivne je 1200 m vysoko.


Kovovy kriz Jezisa s hadom Mojzis na hore Nebo

Pri kovovom krizi Jezisa s hadom Mojzis, je krasny vyhlad na udolie Jordanu a Jericho az po Mrtve more, tak ako to vraj videl svojho casu Mojzis. S dalekohladom sme dokonca videli Jeruzalem s lesknucou sa kupolou Skalneho Chramu. Pri prehliadke zrucanin klastora a kostola, chranene modernou stresnou konstrukciou a z vyvysenych chodnikov, videli sme krasne mozaiky znazornujuce polovnikov s roznymi divymi zvieratmi a pastierov s ich stadami, ktore v 6. storoci nechali urobit umelcami bohati krestania. Odtial sme sa vracali spät cez Madabu smerom k udoliu Jordanu a potom na juh k Mrtvemu moru, ktore je 75 km dlhe a medzi 6 az 16 km siroke, s max. hlbkou 430 m a lezi na Jordansko - Izraelskej hranici. Cesta stale klesala a asi po 60 km sme sa blizili k severnemu koncu Mrtveho mora - k najnizsie polozenemu miestu na svete. Cim hlbsie schadzame do tejto depresie o to je vzduch tazsi a horucejsi. Podla rocneho obdobia je hladina Mrtveho mora asi minus 400 metrov pod hladinou mora. Pocas jazdy s nasim minibusom pozdlz pobrezia Mrtveho mora, nas na lavej strane dlho sprevadzalo cervenkasto sfarbene pohorie s horou Nebo, kde sme este pred nedavnom boli. O nedlho prichadzame, na tuto noc, do nasho hotela nedaleko Sweimeh a uz sa vsetci nemozeme dockat pocitov, ked vkrocime prvykrat do vod Mrtveho mora.


Kupanie, alebo lenivenie vo vodach Mrtveho mora

Po rychlom ubytovani, vybehli sme vsetci v plavkach smerom na plaz. Nas mily Mahmud nam, nastastie este pocas cesty, dal niekolko rad a pokynov, na ktore by sme asi v radosti sa ist okupat, vobec nemysleli. Radil nam ist kludne, pomaly do vody a nie sa rozbehnut a dokonca skocit hlavicku. Nestriekat s vodou, lebo voda obsahuje az 10 nasobne viacej soli, ako Stredozemne more a stipe vraj v ociach diabolsky. Dalej hovoril, aby sme sa nepokusali urobit vo vode stojku, lebo sa uz len tazko bez pomoci druheho dostaneme hlavou nad hladinu, lebo nohy nam bude stale vynasat na hladinu vody. To sme vo vode zistili velmi rychlo, ze nas to vynasalo nad hladinu ako korok a vznasali sme sa pre nas nezvykle lahko na hladine. Dokonca sme mali problem, z lahu na chrbte sa postavit a dostat nohy na dno. Neobislo sa to bez vselijakych smiesnych pohybov - v diskoteke by sme s nimi boli mali asi velky uspech. Ked si chcel vyjst z vody, nohy ti vynasalo stale smerom hore a preto najjednoduchsie bolo vyplavat az na breh, ale pripadali sme si pri tom ako tulene. Skratka zazili sme pri kupani ohromne vela srandy a smiali sme sa na tom este aj pri veceri. Voda ma peknu tmavozelenu farbu a je doslova ako mliecne sklo nepriesvitna a trochu lepkava. Ma vsak vyborne liecive ucinky pre rozne kozne choroby, ukludnujuci ucinok na nervovy system a silne slany vzduch bohatsi este tou hlbkou na kyslik dobre uvolnuje priedusky. Uz stari Egyptania pripravovali z prirodneho asfaltu a mineralii zo soli kozmeticke produkty a stari Rimania tvrdili, ze kupanie v Mrtvom mori ma ucinky studne mladosti. Samozrejme, ze sa nema ostat dlho vo vode a nezabudnut sa potom dokladne osprchovat tak, aby neostali krystalky soli na pokozke. Hned po osprchovani vyuzivame moznost v bazene porovnat rozdiel pohybu v sladkej vode - a na zaciatku sme mali ozaj problem ostat nad vodou. Po tychto zazitkoch vyuzivame pohodlne hotelove lehatka na odpocinok, opalovanie a lenivenie, co nam velmi dobre padne po tolkych dojmoch za posledne dni. Hotel je blizo pobrezia a slnecne luce su tu podstatne lepsie prefiltrovane dalsimi 400 metrami vzdusnych vrstiev, ktore su hlbkou k dispozicii a tym maju menej nebezpecnych hodnot UV ziarenia ako sme zvykli u nas.


Anticka pevnost Machärus, alebo dnes tzv. Sibenicny hrad

Na druhy den rano pred odchodom od Mrtveho mora, sme sa este v nom okupali, osprchovali a vydali sa s nasim minibusom na cestu k dalsim zazitkom. Museli sme sa trochu vracat spät, aby sme sa dostali na nam uz znamu Kralovsku cestu. Dozvedeli sme sa, ze pravdepodobne na celom svete nie je vela takych ciest, o ktore sa pocas tisicroci tolko bojovalo a sucasne ju pouzivalo tolko roznych civilizacii. Okrem inych, vraj isli po nej Alexander Velky, Rimania, po opusteni Egypta Mojzis s detmi Izraela, Muslimovia z Mekky, Kriziacki rytieri, Turci, Lawrence z Arabie so svojimi Beduinmi a mnoho dalsich. Samozrejme, ze v prvom rade to boli obchodne karavany s nakladom hlavne kadicovej zivice, myrhe, soli, rozlicnymi koreninami, zlatom a drahokamami. Tato Kralovska cesta, ktora vraj na celom Blizkom vychode nema obdoby, klukati sa cez krasnu horsku krajinu okolo zbytkov nabatejskych a rimskych sidiel, kriziackych hradov a zname miesta z Biblie. Asi 13 km za Madabou, kde sme sa stavili vcera, lezi mestecko Libb, kde odbocujeme do prava a ideme s nasim minibusom po uzkej asfaltovej ceste do Mugawir, alebo biblicky zname Machärus, kde je jedna byzantska zrucanina kostola a zbytky antickej architektury. Zrazu na zapadnej strane, pred kulisou Mrtveho mora, v dialke zbadame zaujimavu vysoku horu s urezanym vrchom, na ktorom su vo vyske 700 metrov zbytky antickej pevnosti Machärus. Rimsky chronista Flavius Josephus ju opisal ako nedobytny hrad. Pochadza z 1. storocia pred n. l. a nechal ho prepychovo vystavat, aj s luxusnymi kupelmi, Herodes a palac sa stal mimoriadne znamy tym, ze na zelanie Salome tu popravili Jana Krstitela, ktoreho hlavu jej servirovali na striebornom podnose. Dnes sa to miesto vola Qasr el - Meschneqeh, co znamena doslova prelozene Sibenicny hrad. No a na tuto horu, ktoru sme videli tak, ako ju vidite vy na pripojenej fotke, sme sa dobrovolne pesi vystverali - a to vsetci. Pozreli sme si tych par zaujimavosti na tak historickej pode, pokochali sa vyhladom do dialav a po zostupe dolu, spokojni nasim chodeckym vykonom, vratili sme sa na Kralovsku cestu.


Wadi al - Mujib, alebo Grand canyon Jordanska

Pokracovali sme po nej smerom na juh prechadzajuc mensie a väcsie udolia s velmi urodnou krajinou. Videli sme vela obilnych poli a ovocne sady, ktore obhospodarovali hlavne Beduini. Asi po 40 km od Madaby sme sa blizili k dalsej prirodnej pozoruhodnosti a to Wadi al - Mujib, alebo Grand Canyon Jordanska. Uplne neocakavane sa pred nasimi ocami objavila v plochej krajine jedna obrovska trhlina. Zastavili sme sa na jednom vyhliadkovom mieste a vychutnavame uzasnu panoramu tohto mimoriadne obrovskeho udolia. Fukal silny vietor, co je vlastne dane prirodnymi podmienkami, hlbkou a sirkou tohoto canyonu - mali sme co robit, aby nas neodvialo do hlbky. Okrem nas a par Beduinov, ktori tu predavali vzacnejsie miestne, farebne kamene, tu nikdo nebol. Urobili sme mnozstvo fotiek na vsetky mozne svetove strany a vydali sme sa s nasim minibusom na strmo klesajucu cestu serpentinami do udolia. Vyskovy rozdiel 400 m sme zvladli mnohymi uzkymi zakrutami, v ktorych sme obcas videli lezat vraky aut v hlbkach a veriac v brzdy nasho vozidla, prisli sme v poriadku na spodok udolia, ktore je tu 4 km siroke. Ktovie dokedy budu moct milovnici prirody tieto uzasne zabery obdivovat, lebo vraj sa planuje v udoli postavit velku priehradu. Pripravne prace sme dokonca po ceste uz aj videli a dufame, ze sa zastancom prirody podari dosiahnut, ze ten projekt zastavia.


Jeden z najkrajsich kriziackych hradov Kerak

Od upätia druhej strany udolia nas cakalo este prekonat 900 metrovy vyskovy rozdiel a 10 km jazdy smerom strmo hore, nastastie autom a nie bicyklami. Videli sme viacerych cyklistov, ktori upachteni tlacili svoje vehikly strmym stupanim a mnohymi serpentinami. Konecne sme sa aj my dostali hore a po 25 km z jednej strany na druhu, museli sme si trochu odpocinut od vzrusenia a hlavne sa pokochat v uzasnej panorame aj z druhej strany. Priblizne 30 km od Wadi el - Mujib, cestou medzi poliami a olivovymi hajmi, uz z dialky sme videli na obzore kriziacky hrad Kerak (alebo aj Karak - mnohe mena sa tu pisu roznymi sposobmi, ale nechceme uvadzat vsetky a preto sa omluvame). Kopec na ktoreho spici troni hrad je 950 metrov vysoky. Velka zachovala cast hradu nad mestom Kerak pochadza z cias Mamelukov, ktori stavby Kriziakov este viacej vystavali a vylepsili. Zbytky tohto impozantneho hradu, ktory zabera plochu asi 130 x 250 metrov, uz z dolneho pohladu na nas zaposobili, ze to musela byt ozaj jedna nedobytna pevnost. Tento hrad mal, ale jednu podstatnu chybu a to, ze nemal vlastnu studnu (len cisterny s vodou) a bola to len otazka casu a trpezlivosti obliehatelov - aj ked niekolkych rokov, kym posadke hradu dosli vsetky zasoby. Pristup do hradu bol cez dlhy tunel vytesany v skale, ktory sa dal aj malym poctom bojovnikov velmi dobre ubranit voci votrelcom. Do hradu sme sa dostali dnesnym pristupom cez vyplnenu volakedajsiu hradnu priekopu a novsiu zeleznu branu. Samotny hrad ma dve podzemne a 5 nadzemnych podlazi. Pri prehliadke sme videli, ze je to doslova jeden labyrint pozostavajuci z obrannych valov, vezi, nadvori, obrovskych salov, chodieb s mohutnymi klenbami, cisternami na vodu, mastalami a kaplnkou. Samozrejme, ze z horneho nadvoria je uzasny pohlad do okolia a tu sme si este raz uvedomili mohutnost tohto hradu. Odtialto sme isli dalej smerom na juh, kde sme po ceste este videli 800 m hlboky tiez velmi pekny canyon Wadi el - Hasa a pokracovali sme k dalsiemu hradu Shaubak, alebo Montreal, ako ho nazyvali Kriziaci. Patril k retazi hradov, ktore spajali Cervene more s Mrtvym morom. Mal voci Keraku vyhodu, ze mal vlastnu studnu, ale napriek tomu sa ho podarilo, tak ako aj ine hrady, dobit znamemu vojvodcovi Saladinovi.

Po prehliadke Shaubaku, vydali sme sa na cestu smerom k slavnemu skalnemu mestu Petra, najväcsej pozoruhodnosti Jordanska, ale o tom az v dalsom pokracovani.

Zostavame s pozdravom Marhaban - co znamena asi ako zdravim Ta.