Make your own free website on Tripod.com


bullet next back Autor : Alice Višný georgvisny@tiscali.ch <953>
Název : MESTÁ SVETA (17 - Cuzco)




CUZCO:

Cuzco lezi v Andach vo vyske 3400 metrov, je od roku 1911 hlavnym mestom Departmentu Cuzco, patri do Svetoveho kulturneho dedicstva UNESCO a je aj s Machu Picchu jednou z najväcsich atrakcii Juznej Ameriky.
Cuzco zalozili okolo roku 1200 n. l. Manco Capac so svojou sestrou Mama Ocllo na pokyn ich otca "Slnecneho boha" a stalo sa prepychovym hlavnym mestom mocnej rise Inkov a vladlo uspesne nad 6 milionmi obyvatelov. Tuto dobu nam pripominaju mohutne hradby Sacsayhuaman, ktore sa nachadzaju 200 metrov nad mestom a vynikajuce exponaty v Museo Arqueologico. Risa Inkov neustale rozkvitala a v meste bolo velke mnozstvo nadhernych, prepychovych palacov a chramov az do roku 1533, kedy prisiel Francisco Pizarro so svojou malou hordou dobrodruhov, ktora sa nahanala za zlatom a striebrom, ktoreho tu bolo neurekom. Okrem toho, ze vsetky sochy a vsetko co bolo zo zlata roztavili, demolovali naviac aj palace a umelecky vystavane muri pouzili na stavbu svojich krestanskych chramov. Na volakedajsom slavnostnom a kultovom namesti Inkov vzniklo namestie Plaza de Armas noveho spanielskeho mesta a dodnes je stredobodom Cuzca. Tu stoji aj Katedrala, ktoru postavili v 16. a 17. storoci na zakladoch palaca vladcu Viracochy. Vo vnutri sa nachadza nadherne vyrezavany chor, oltar a malby. Vo vychodnej casti namestia stoji kostol La Compania de Jesus zo 17. storocia, ktoreho mur je castou povodneho Hadieho chramu Inkov, dalej klastor Santo Domingo a takychto prikladov je tu velmi vela. Nesmieme zabudnut spomenut, ze Spanieli stavali dnesne Cuzco podla stareho podorysu mesta a ani dve katastrofalne zemetrasenia v rokoch 1650 a 1950, ktore narobili velke skody, ale nasledujuca vystavba nezmenila povodny charakter mesta.

Dnesne meno Cuzco pochadza povodne zo slova "Qosqo" co znamena v reci Qechua "pupok" a tak sa zauzivalo nazyvat Cuzco aj "Pupkom sveta," alebo stredobodom sveta.

Sacsayhuaman lezi nad mestom vo vyske 3600 metrov a sluzil vraj ako "Dom slnka" a nie ako pevnost co si mysleli Spanieli. Ked pred tymito mohutnymi kamennymi blokmi stali prvi spanielski konkvistadori mnohi si z nich mysleli, ze to musi byt dielo diabla. Totizto stali pred tromi nad sebou terasovite postavenymi hradbami, z ktorych kazda bola viac ako 365 metrov dlha a k tomu este v tvare cik - cak. Niektore kamenne bloky dosahuju uctyhodnu velkost a vahu, z ktorych najväcsi meria 5 x 5 x 4 metre a jeho vaha sa odhaduje vraj na 128 ton. A tak si vedci kladu otazky ako ich transportovali, nehovoriac o ich perfektnom opracovani a ulozeni na miesto urcenia. Tieto bloky su rozlicnych velkosti a tvarov a priliehaju jeden na druhy tak, ze do fugy nevlezie ani spicka noza. Kamenne bloky su ukladane len na seba a to bez akejkolvek spojovacej hmoty (kolkokrat museli kazdy blok umiestnit a ho zase nadvihnut na dalsie opracovanie, kym kamen sedel na mieste ako uliaty?), lebo v pripade zemetrasenia, ktorych je tu vela, zapadnu kamene zase spät na svoje miesto a vdaka tomu su skody minimalne. Toto majstrovske megaliticke dielo (ako aj niekolko dalsich podobnych) ci uz su to diela Inkov, alebo snad nejakej este starsej civilizacie nam s vedomostami 21. storocia su este stale nie celkom pochopitelne. Odtialto sa pouzilo vtedy tiez velmi vela kamenov, nastastie len pomensich, na vystavbu vtedajsieho spanielskeho mesta Cuzco.

Dalsou (menej znamou, ale nepravom) atrakciou je Ollantaytambo, ktore lezi asi 70 km od Cuzca vo vyske 2750 metrov. Je to jedna velmi zaujimava osada, ci uz pre jej tradicne zvyky ako aj pre perfektny zavlazovaci system. Priamo nad nou sa tyci obrovske snehom pokryte pohorie And z ktoreho je cela dedina vyborne zasobovana vodou. Su tu uzke ulice, ktore si do dnes zachovali ich povodne Inka nazvy a tak ako za starych cias lezi v ich strede dobre fungujuca otvorena kanalizacia. Dokonca miestni obyvatelia udrzuju tradiciu stareho sposobu obliekania. V peruanskych Andach, nakolko je tu velmi malo vodorovnych ploch, uz vtedy Inkovia upravovali svahy terasami s pevnymi opornymi murmi na ktorych potom pestovali hlavne kukuricu, fazulu a ostatnu zeleninu. Udajne takychto teras mali v celej risi az 25.000 beznych kilometrov, nehovoriac o vynikajuco vybudovanych cestach a o vedomostiach, ktore na velku skodu zapadli do zabudnutia.

Najväcsou zaujimavostou je tu vyznamna pevnost a asi aj ceremonialne stredisko, ktore sa nachadza na hornej sestnastej terase nad riekou Urubamba. Nedokonceny "Chram Slnka" pozostava z niekolkych kamennych blokov (z mimoriadne tvrdeho porfyru) z ktorych niektore su najväcsie ake kedy Inkovia pouzili. Najväcsi z nich vazi vraj 140 ton a bolo vypocitane, ze k jeho transportu bolo potrebnych 2.400 muzov z ktorych kazdy musel tahat 50 kg a to vsetci naraz. To bol jeden uzasny vykon, druhym bolo prekonat z kamenolomu, ktory lezal vo vyske 900 metrov nad riekou, transport do udolia, cez rieku a potom na vrchol pevnosti co je vzdialenost vyse 4 kilometrov. Nas najviac prekvapili kamenne bloky, ktore lezali niekolko sto rokov v udoli pod prvou terasou a ich hrany boli ostre a neporusene ako keby ich boli len vcera vytesali. Aj tie bloky, ktore boli zasadene do muru boli najkrajsie ake sme v Peru videli.

Machu Picchu, jedno z najznamejsich a najfascinujucejsich archeologickych miest, patri tiez do Svetoveho kulturneho dedicstva UNESCO. Machu Picchu lezi 112 km na severozapad od Cuzca v subtropickej oblasti s teplotami medzi +8° az +22°C a obdobie dazdov je od decembra az do aprila.

Machu v reci Quechua znamena "stary" a Picchu "vrch" cize "Stary vrch". Druha spominana moznost nazvu je Kuntur Kancha co znamena "Hniezdo kondora".

Historicke chranene uzemie je vyse 32 hektarov velke a lezi na lavom pobrezi Rio Urubamba. Zeleznicna stanica je v udoli na pravom brehu rieky vo vyske 1970 metrov, odtial vedie serpentinova strma cesta k oficialnemu vchodu vo vyske 2360 m a centrum Machu Picchu sa nachadza na urovni 2490 metrov. Machu Picchu lezi ako orlie hniezdo, medzi horami s hustou tropickou vegetaciou, nad skoro svislymi skalnymi stenami. Je to ozaj pastva pre oci, nielen pre jedinecny stavebny komplex, ale aj pre uzasnu prirodu s panoramou zasnezenych sesttisicoviek. A kto nema dost schodov a vyskovych rozdielov, tomu mozeme este doporucit vyliezt na Huayna Picchu 2720 metrov, alebo este 360 metrov od hlavneho namestia a vystup (ca 40 min.) moze byt hlavne po dazdoch nebezpecny. O Machu Picchu sa hovori aj ako o "Stratenom meste Inkov", lebo Spanieli o nom nemali ani potuchy a tak je vysvetlenie, ze to bolo tajne a posledne hlavne mesto rise Inkov ako najprijatelnejsie. V roku 1563 porazili Spanieli posledneho vladcu Inkov a tak mesto jeho obyvatelia opustili a pomaly zapadlo do zabudnutia. Az v roku 1911 ho objavil American Hiram Bingham v skoro nepriepustnej dzungli, ale od tych cias sa tu hodne zmenilo, mnoho domov sa zrestaurovalo, upravili cesticky, opravili obrovsky pocet schodov, postavil maly hotel a len tajomstva okolo tohoto miesta ostali vraj dodnes nezodpovedane. Hovori sa aj, ze uz v roku 1901 objavili Machu Picchu traja muzi, ktori vraj tam aj niekde vyryli do kamena svoje mena, ale urcite vsetky zasluhy patria Binghamovi.

Cuzco lezi velmi vysoko a preto sa doporucuje pocitat tu s prvym dnom navstevy ako s odpocinkovym dnom a tak sa vyvarovat "soroche" – vyskovej choroby. Na zaciatku by sa nemalo velmi namahat, zato pit hodne caju z coca listov tzv. "mate de coca," ktory dobre pomaha redukovat priznaky soroche. A ked dodrzite tieto rady, budete mat z navstevy Cuzca a jeho okolia urcite uzasne, nezabudnutelne dojmy.


Letecky pohlad na Cuzco / trh na Plaza de Armas, ktore je dodnes stredobodom Cuzca / Katedrala / niektori Indios nosia svoj cely majetok so sebou a spia niekde na ulici / kostol La Compania de Jesus / Sacsayhuaman lezi nad mestom vo vyske 3600 metrov / tri nad sebou terasovite postavene kyklopske muri, z ktorych kazdy je viac ako 365 metrov dlhy a k tomu este v tvare cik–cak / mohutne kamenne bloky su tak spojene, ze sa do fugy nezmesti ani spicka noza / niektore kamenne bloky dosahuju uctyhodnu velkost a vahu


16 teras nad dedinkou Ollantaytambo / napriek starociam maju kamenne bloky hrany ostre a neporusene / Inkovia upravovali svahy terasami s pevnymi opornymi murmi / vnutro "Chramu Slnka" / pohlad do udolia na dedinku Ollantaytambo vo vyske 2750 m / vyznamna pevnost a ceremonialne stredisko na hornej sestnastej terase nad riekou Urubamba / "Chram Slnka" z tvrdeho porfyru, najväcsi blok vazi vraj 140 ton / kamenne bloky, ktore boli zasadene do muru boli najkrajsie ake sme v Peru videli / domace obyvatelstvo / priklad peruanskej krajiny


Lietajuci predavaci popri zeleznicnej trati / jednokolajova zeleznica v udoli rieky Urubamby vedie k Machu Picchu / od zeleznicnej stanice prekona uzka serpentinova cesta 400 metrovy vyskovy rozdiel k Machu Picchu / pohlad na Machu Picchu v pozadi je Huayna Picchu / zabery na rozne stvrte Machu Picchu / pohlady do udolia rieky Urubamby / palacova stvrt / alpaka – druh lamy / tzv. mauzoleum / zaber z Huayna Picchu z vysky 2720 m do udolia