Autor :
Alice Višný
<933> | DELHI: Delhi od roku 1911 hlavne mesto Indickej republiky, lezi na pobrezi rieky Yamuna a ma okolo 10 milionov obyvatelov. Ani jedno indicke velkomesto nemalo take pohnute dejiny ako Delhi a pocas staroci bolo viackrat hlavne mesto. Podla archeologickych nalezov sa tu vraj v prvom tisicroci pred nasim letopoctom nachadzalo mesto “Indraprastha”, ktore sa spomina aj v epose Mahabharata. V 3. storoci pred n. l. tu bol dolezity oporny bod obchodnych ciest medzi severozapadnou hranicou a Bengalskom. Muslimovia obsadili mesto a v roku 1206 vyhlasili tu Sultanat a mali islamsky vplyv na indicku architekturu. V rokoch 1526 - 1857 vladli tu Mogulovia a tiez ovplyvnovali architekturu, vedu a umenie. Zanechali po sebe nadherne pamiatky a monumentalne hrobky. Prichodom Britovov prisiel aj novy architektonicky styl, vdaka ktoremu vznikla nova velkorysa cast mesta New Delhi so sirokymi ulicami lemovane alejami stromov a prerusovane velkymi travnatymi plochami. Tu sa nachadzaju pozdlz hlavnej a prepychovej ulice “Raj Path” Prezidentsky palac, Parlament, ministerstva a vladne budovy. Raj Path vyustuje na namestie na ktorom stoji “India Gate”, 42 m vysoky vitazny obluk, pamätnik na 70.000 Indov, ktori padli v 1. svetovej vojne. Centrom tejto casti je kruhove namestie Connaught Place, odkial smerom na juhozapad lezi pod volnym nebom zaujimava hvezdaren Jantar Mantar, ktorej jedna cast pochadza uz z 13. storocia. Obhliadku mesta je najlepsie zacat v starom meste na dlhej ulici Chandini Chowk, kde vladne typicky virvar indickeho velkomesta, kde sa obchodnici, zobraci, holici a vestci snazia ziskat pozornost a priazen chodcov. Na konci ulice Chandini Chowk lezi “Red Fort” (cervena pevnost). Nechal ju postavit E. Shah Jahan na pobrezi rieky Yamuna z cerveneho pieskovca v rokoch 1638 – 48. Je to jeden 2 kilometre dlhy kolos s viacerymi impozantnymi branami a 18 az 30 metrov vysokymi hradbami. Z hradieb nad riekou je vidiet spopolnovacie miesta indickych politikov, z ktorych “Raj Ghat” je pamätnikom spopolnenia Mahatma Ghandiho, ktoreho v roku 1948 zavrazdil jeden fanatik. Nedaleko “Red Fort” lezi mesita Jama Masjid, ktoru nechal postavit Shah Jahan v rokoch 1644 - 1658. Je to, co sa tyka plochy, najväcsia mesita Indie o rozmeroch 36 x 65 m, korunovana tromi kupolami a dvomi 40 metrov vysokymi minaretami. Na 100 x 100 m velkom nadvori je umyvacia nadrz a v severovychodnej casti stoji Pavilon, v ktorom sa vraj nachadzaju relikvie Mohameda. Vyvazene proporcie, cialavedome pouzitie cerveneho pieskovca s bielym mramorom a jej velkost ju robi majstrovskym dielom mogulskej architektury. Hrob Humayuna, druheho cisara Mogulov, lezi v mauzoleume v rozlahlom sade. Vdova Haji Humayun nechala postavit perskymi stavitelmi v rokoch 1556 - 1565 tuto prvu velku stavbu v Mogulstyle a ktora je predchodcom Taj Mahalu. Fasady z cerveneho pieskovca su umelecky zdobene mramorovymi intarziami a korunovane mramorovou kopulou. Qutb Minar, minaret prveho sultana v Delhi, je tiez z cerveneho pieskovca s arabskymi napismi a lezi pri susednej mesite Qutb ul Islam. Minaret zacali stavat v roku 1199, ma zakladny priemer 14.5 metra, ktory sa zuzuje po vrchol na 2.5 metra a je 73 metrov vysoky, 238 schodov vedie na pät poschodi s vyhliadkovymi balkonmi. V nadvori mesity stoji 7 metrov vysoky zelezny stlp, na ktorom je napis zo 4. storocia, ze ho sem preniesli, ale odkial a ako je stary to nikto nevie. Najväcsia zaujimavost je skutocnost, ze tento stlp je vystaveny uz 1600 rokov vlhkemu, monzumovemu pocasiu a vobec nema naznaky hrdzavenia. Vysvetluje sa to tym, ze stlp neobsahuje fosfor a siru a vdaka tomu vraj nehrdzavie. Nikto, kto sa zdrzuje v Delhi, by si nemal nechat ujst prilezitost navstivit Taj Mahal v meste Agra, jednu z najkrajsich stavebnych pamiatok sveta. “Fort Agra” na pobrezi rieky Yamuna patri medzi najväcsie na svete, ktorych 22 m vysoke dvojite hradby su az 2.5 km dlhe. Velky Mogul Akbar nechal postavit tuto pevnost tiez z cerveneho pieskovca a bieleho mramoru v roku 1565 pocas mnohych vojen. Na vrchole rozkvetu bolo vo vnutri pevnosti okolo 500 nadhernych palacovych stavieb, z ktorych sa mnohe zachovali az do dnes. Z mnohych miest odtialto je pekny vyhlad na mesto a Taj Mahal. Velky Mogul Shahjahan nechal postavit, ako dokaz svojej velkej lasky, mauzoleum pre svoju milovanu manzelku Mumtaz, ktora zomrela asi v roku 1629 po 17 rokov manzelstva pri porode jej 14 dietata. Dokonala harmonia proporcii a rafinovana symetria je hlavny princip tejto stavby postavenej z oslnujuco bieleho mramoru, bohate vyzdobeneho intarziami z polodrahokamov znazornujucimi hlavne lotosovy kvet. Zentralna budova o rozmeroch 56 x 56 m, vyska fasady je 33 m a vyska kupoly 74 m, lezi na vyvysenej terase a je ohranicena styrmi vezami v podobe minaretov o vyske 40 metrov a mierne naklonenych smerom von. V centralnom osemuholnikovom priestore pod budovou lezia vedla seba Mumtaz Mahal (Drahokam palaca) a jej manzel Shahjahan v hlbokej hrobke pod mramorovymi ozdobnymi rakvami. Na mauzoleu pracovalo 22 rokov okolo 20.000 pracovnikov, architektov zo Shiraz a umelcov z Europy a ukoncili ju v roku 1653. Najväcsim prekvapenim na nasich cestach bolo pre nas vidiet v skutocnosti Taj Mahal, ktory sme si podla fotiek a filmov nikdy nepredstavili, tak mohutne posobiaci a chodit po bielom vylestenom mramore, v ktorom sa este aj ludia zrkadlili, bol pre nas uzasny nezabudnutelny zazitok. 
|