Autor :
Alice Višný
<923> | LONDÝN: Londyn, hlavne mesto Velkej Britanie, lezi v juhovychodnej Anglii na urodnej rovine rieky Temze asi 65 kilometrov od jej ustia do Severneho mora. Velky Londyn (Greater London) je vraj plosne dvakrat tak velky ako New York, ma necelych 8 milionov obyvatelov a sklada sa z County of London a z rady predmesti (Outer London). Londyn je jedno z mala miest na tomto svete, ktore je tak typicke pre svoju krajinu, ale popri tom je aj jednou z najkozmopolitickejsich svetovych metropol, v ktorej sa odzrkadluje charakter a sposob zivota Anglicanov v skoro dokonalej forme. Dokonca sa hovori, ze navsteva Londyna sa da porovnat s jednou cestou okolo sveta, lebo toto mesto je domovom ludi zo vsetkych svetadielov. Tu mozete vidiet a zazit rozmanitost vsetkych ras ludstva a farieb pokozky v ich castiach mesta, zabavnych podnikoch a restauraciach so specialitami z celeho sveta a farebnymi karnevalmi vo virvare reggae, jazzu a karibskych rytmov. Tu je vraj Anglicko zjednotene so “zvyskom celeho sveta”. Na mieste dnesneho Londyna bola uz v predrimskych casoch osada, ktoru zalozili Kelti a volala sa Llyn-Din, ktorej neskorsie Rimania dali meno Londinium a v 1. storoci tu bolo stredisko provincie Britania. Uz v 11. storoci to bolo vyznamne obchodne mesto, ktoreho vykvet prerusili v roku 1665 mor a o rok neskorsie obrovsky poziar. Od 16. storocia je to najväcsi anglicky pristav a v 18. a 19. storoci sa mesto stalo zase nielen obchodnym, ale aj financnym a dopravnym centrom krajiny. V 2. Svetovej vojne, pocas tazkych nemeckych naletov, padlo len v Londyne za obet 30.000 ludi a skoro vsetky budovy a chramy v City boli komplet znicene, alebo tazko poskodene. Pre novych navstevnikov Londyna doporucujeme, pre prve oboznamenie sa s tymto mestom, obhliadkovu jazdu s typickym dvojpodlaznym autobusom od Piccadily Circus. Horna plosina tychto vozidiel je otvorena a z tej vysky turisti vyborne spoznaju najzaujimavejsie casti mesta ku ktorym sa neskorsie mozu vratit aj pesi. Druhou tiez velmi zaujimavou moznostou urobit si celkovy obraz Londyna je z vtacej perspektivy. Z prilezitosti velkych oslav milenia postavili pri Temze tzv. Londynske oko, obrovske otacacie koleso s vyhliadkovymi kabinkami, z ktorych mate mesto ako na dlani. Hned na zaciatku uputa pozorovatela elegantna a cula stvrt City of Westminster a dve stihle a velmi elegantne goticke veze, z ktorych ta vyssia patri budove Britskeho parlamentu, sidlu Snemovne lordov a Snemovne reprezentantov. Kusok od nej stoji opatstvo Westminster Abbey korunovacny kostol a sucasne posledne miesto odpocinku mnohych kralov a kralovien. Hned vedla su slavne vezove hodiny Big Ben, ktorych zvon vazi 13 ton a nachadza sa v 97 metrov vysokej vezi. V zapadnej casti mesta lezi v Quen`s Garden Buckhinghamsky palac, povabna ale striedma rezidencia kralovnej Alzbety. Namestie Trafalgar Square, na ktore sa z vysky 56 metrov pozera socha admirala Nelsona, pripomina jeho vitazstvo pri Trafalgare. Dalsou, nemenej zaujimavou pozoruhodnostou je londynsky Tower s uzasnou vystavou korunovacnych klenotov. Tower je 30 metrov vysoky hrad z roku 1078 a ma az 3.60 metrov hrube murivo. Volakedy bol kralovskym sidlom, pevnostou a dokonca aj vezenim. Nedaleko od neho sa ponad Temzu klenie modrobiely, rozpravkovy most Tower Bridge z roku 1894, ktory je jednym z typickych znakov Londyna. Je to jeden technicky div, stredna cast mosta sa sklada z dvoch 1.100 ton tazkych kusov, ktore sa daju zdvihnut behom 90 sekund a tak umoznit plavbu pod mostom aj väcsim lodiam. Cirkevne dejiny sa nevyhnutne spajaju s nadhernou 111 metrov vysokou katedralou Sväteho Pavla, ktoru vazne poskodil Velky poziar v roku 1666. Nastastie dalsiemu upadku zabranila rozsiahla rekonstrukcia pod vedenim sira Christophera Wrena, ktoreho navrhy dodali tomuto chramu monumentalny vzhlad. Okrem mnohych dalsich muzei je Britske muzeum jedno z najväcsich a najbohatsich na celom svete s uzasnymi exponatmi, ako napr. “Kamen z Rosetty” s textom v troch reciach (grecky, demotsky a v hieroglyphoch) vdaka comu sa po 4.000 rokoch podarilo rozlustit egyptske hieroglyphy. V meste je aj vela zelene vdaka idilickym parkom ako Hyde Park (158 ha), Regent`s Park, Kensington Garden a mnozstvo sportovych stadionov ako napr. Wembley stadion a svetoznamy tenisovy turnaj vo Wimbledone. Velmi pekna obhliadka je cesta s plne automatickou Docklands Light Railway do velmi zaujimavej vychodnej casti mesta - Greenwich. Cez Greenwich prechadza “nulty poludnik”, ktory rozdeluje nasu zemegulu na vychodnu a zapadnu polovicku. Tu je okrem inych zaujimavosti napr. National Maritime Museum s celymi dejinami namornej dopravy Velkej Britanie a hned vedla je Kralovska namorna akademia. Na Greenwich Pier, odkial sa mozete vratit vyhliadkovou lodou do centra mesta, lezi zakotvena jedna z poslednych a najslavnejsich anlickych plachetnic „Cutty Sark“, ktora sa plavila po svetovych moriach a dopravovala hlavne caj a koreniny. Tuto krasnu plachetnicu postavili v roku 1869 a vtedy to bola jedna z najrychlejsich Clipprov na svete (dosiahla rychlost cez 31 km za hodinu). V podpalubi je velmi pekna zbierka lodnych soch, kresieb a pamiatok na plavby do Indie, Ceylonu a Ciny. Pocas plavby z Greenwichu do centra ste svedkom uzasnej zmeny starych pristavnych budov a schatraleho pristavu. Je to jeden z najväcsich stavebnych projektov v Europe, kde z londynskych Docklands vyrastla, popri renovovanych castiach, nova moderna stvrt s celou infrastrukturou, dokonca s vlastnym letiskom City Airport. Mekkou londynskych klubov je zabavna stvrt Soho s mnohymi dobrymi restauraciami, kde zo 70 svetovych kuchyn je vyber skutocne obrovsky, kde si nielen domaci, ale aj turisti pridu na svoje. Kabinet voskovych soch Madame Tussaud – Svajciarky, ktora tu v roku 1776 zalozila toto jedinecne muzeum - by nemal nikto vynechat kto sa aspon trochu zaujima o slavne osobnosti. Tu maju svoje cestne miesto vsetky mimoriadne osobnosti a to v zivotnej velkosti a neuveritelne verne vypracovane. Svetove hudobne hviezdy su zväcsnene v tzv. Rock Circus v London Pavillone na Piccadilly Circus. Najznamejsie namestie Londyna Piccadilly Circus (hovori sa, ze je pupkom sveta), so znamou sochou Erosa, ukaze svoju pravu tvar az vecer, ked tu zaziaria vsetky farebne reklamy. Futuristicky posobia budovy poistovne Lloyd`s od architekta Richard Rogersa. Fanuskovia divadla a hudobnych muzikalov tu maju nevycerpatelne moznosti navstev roznych predstaveni, nehovoriac o koncertoch v nadhernej Royal Albert Hall pre 8.000 divakov. Navsteva Londyna by nebola uplna, ak by ste neposedeli v pravom britskom pube. Je ich nespocetne mnozstvo, doslova na kazdom rohu, hlavne na oboch brehoch rieky a siria sa z nich nielen lakave vone, ale i dobra hudba a smiech. Je to vyborny odpocinok a natankovanie novych sil na dalsie zaujimave obhliadky. Nesmiem pri tejto prilezitosti zabudnut na nas zazitok s prvym pivom v Anglicku. Ako väcsina Cechov a Slovakov pijeme aj my radi dobre pivo, ktore samozrejme musi byt spravne chladene. Nase prve pivo, na ktore sme sa tak tesili, bolo ale doslova teple. Hned sme zavolali casnika a reklamovali, ze nase pivo je teple. On zobral nase krigle bez slova a za chvilu ich priniesol zpät len s tym rozdielom, ze boli v kazdom tri kusky ladu. Po kratkej diskusii sme sa dozvedeli, ze u nich sa pije pivo spravne teple, cize “iny kraj – iny mrav” ako sa u nas hovori. V Londyne je velke mnozstvo pozoruhodnosti, ale jedna, ktora je nedaleko mesta, sa skutocne vyplati vidiet. Najznamejsia pamiatka v Europe z kamennej doby Stonehenge, 16 km na sever od Salisbury (Grofstvo Wiltshire), pozostava z dvoch kamennych kruhov, z ktorych vonkajsi ma priemer 30 metrov a okolo neho je val zeminy o priemere 86 metrov. Prve zaciatky sa datuju priblizne do doby 3.100 pred n. l. a posledne v roku ca. 1.100 pred n. l. Mnohe z tychto monolitov sa transportovali po vode az z Preseli Mountains a to je slovom a pismom 385 kilometrov. Monolity o vahe 7, 25 a 45 ton transportovali potom este po suchu az zo vzdialenosti 30 kilometrov. Potom ich este aj museli postavit a na dva vzdy jeden polozit (ako sa to lahko pise!), tak to bol skutocne obdivuhodny, doslova neuveritelny vykon. Nesmieme este zabudnut spomenut londynske pocasie, ktore nie je az tak zle, ako je jeho povest. Podnebie je tu mierne, vdaka Golfskemu prudu, s malymi tepelnymi vykyvmi, ale zato 170 az 200 dni kedy prsi a to hlavne na jesen a v zime a k tomu pride este aj casto husta hmla. Samozrejme, ze su tu aj nadherne a slnecne dni, ale ked sem pride clovek len na par dni, tak musi mat aj trochu stastie, aby mu neprsalo pocas celeho pobytu, ktory je ale za kazdych okolnosti nezabudnutelny. 
|