Autor :
Alice Višný
georgvisny@tiscali.ch <873> | LA PAZ:
La Paz je najvyssie polozena metropola na svete, ktora lezi nedaleko hory Illimani kralovnej bolivijskych Kordiller, jednej z najkrajsich stitov Juznej Ameriky. Vyska tejto hory sa udava 6.462 metrov nad morom, ale niektore lexikony uvadzaju dokonca az 6.882 m. Jej ladove konciare sa nadherne trblietaju v ziari slnka a v tomto priezracnom, riedkom vzduchu to pripada z mesta, ktore je vzdusnou ciarou asi 40 km vzdialene, ako na dosah ruky. Mesto lezi v tisic metrov hlbokom kanone, v neplodnom udoli rieky Rio de la Paz, hlavne na jeho severozapadnom svahu.
Podla ustavy je hlavnym mestom Republiky Bolivie mestecko Sucre, ktore je stratene za horami na juhu krajiny a je nim ozaj len formalne. Sidlom prezidenta, vlady, parlamentu a ustrednych organov je La Paz, plnym menom sa vola La Paz de Ayacucho a bolo zalozene v roku 1548 spanielskymi kolonizatormi na povodnom sidlisku Inkov. La Paz ma nieco cez jeden milion obyvatelov a je kulturnym, priemyselnym a obchodnym centrom Bolivie. La Paz znamena “Mier”, ktoreho za posledne styri storocia bolo v tomto meste ozaj len velmi malo. Od vyhlasenia nezavislosti v roku 1825 zazila Bolivia skoro 200 pucov. Vystiznejsie bolo stare meno Choqueyapu, ktore v reci povodnych obyvatelov La Pazkeho udolia znamena “Dedicstvo zlata”. Konkistadori si tu mecom a ohnom doslova prepalili cestu k moci v mene cirkve a spanielskeho krala. Centrom mesta je vo vyske okolo 3.500 metrov Plaza Murillo s modernou katedralou a palac vlady, dalej je Plaza San Francisco s barokovou bazilikou Menor de San Francisco. Avenidou Marislal Santa Cruz sa dostaneme ku Plaza Venezuela s pamätnikom Simona Bolivara - bojovnika za nezavislost v Juznej Amerike. Dalsie zaujimavosti su tu napr. Indiansky trh, skanzen, muzeum Tiwanacu a Mesacne udolie (Valle de la Luna), pripominajuce ozaj mesacnu krajinu. Toto udolie, vo vyske 3.200 metrov, vzniklo eroziou skalnych utvarov vdaka vetru, vode a drsnemu podnebiu. Vo vyske 4.100 metrov nad morom a 11 km od centra, sa nachadza stvrt El Alto (jedna z novsich stvrti so 700.000 obyvatelmi) s letiskom, kde sa na vyse pät kilometrov dlhej startovacej drahe rozbiehaju obrovske transkontinentalne lietadla, kym najdu v riedkom vzduchu dostatocnu oporu, aby sa mohli odputat od zeme – je to ozaj dlhy zazitok. Pohlad na La Paz z iduceho auta z vysky 4.100 metrov, v jednej pomerne ostrej zatacke, nam pripada, ako keby hradska koncila vo vzduchu a pod nami je len obrovska hlbka. Nas pohlad pada po skalnych stenach do udolia po farebnych strechach predmestia, cez mestske centrum az po najnovsie a najnizsie polozene stvrte mesta a na horu Illimani v pozadi. Medzi najvyssim a najnizsim bodom La Pazu, ktory lezi vyssie ako tibetska Lhasa, je vyskovy rozdiel takmer tisicsto metrov a to v jednom jedinom meste. V tejto metropole a jej okoli sa to len tak hemzi samymi superlativmi ako napr. je tu postavenych niekolko mrakodrapov vo vyske nad 3.500 m, je tu najvyssie polozena arena pre bycie zapasy a v strede mesta je vela ulic, ktorych stupanie dosahuje tridsat percent. Vobec jazda autom nie je celkom jednoducha, lebo uz pri tu beznych dvadsat percent stupania, alebo klesania su brzdy a prevody vystavene mimoriadnym vykonom a umeniu soferov. Na tychto strmych upätiach skalnych stien zije velka cast obyvatelov tejto bolivijskej metropoly. Cim vyssie, tym su to stvrte chudobnejsich a k mnohym pribytkom tychto ludi nevedu ziadne ulice, alebo aspon provizorne cesty, nehovoriac o elektrike a vode. Kazda “prechadzka” do mesta, alebo “skocit” pre hrniec vody je doslova horolezeckym vykonom. La Paz je spojeny so svetom tromi zeleznicnymi tratami, z ktorych trat do Sucre je najvyssie polozena na svete az vo vyske 4.787 metrov n. m. Nedaleko mesta je hora Cerro Chacaltaya, najvyssie leziace lyziarske stredisko na svete, kam je mozne vyviest sa autom az na parkovisko k lyziarskemu vleku vo vyske 5.200 metrov nad morom. Uz len pripnutie lyzi v tejto vyske vyzaduje velku namahu, nehovoriac o pesom vystupe, ale co neurobia sportovci pre mimoriadne a zvlastne vykony. Lyziarsky vlek vas vytiahne do vysky 5.400 metrov odkial je mozne zlyzovat tych 200 metrov vyskoveho rozdielu, nic svetoborne az na tu vysku, riedky vzduch a uzasny panoramaticky pohlad na blizku horu Huaina Potosi (6.236 m) a dalsie okolite hory a cez Altiplano az po Titicaca jazero. Nahorna rovina Altiplano, je vklinena medzi rovnobezne hrebene Vychodnych a Zapadnych Kordiller na ploche väcsej ako stotisic stvorcovych kilometrov. Obdobie dazdov je tu v najteplejsich mesiacoch od novembra do marca a to sa prejavuje tak, ze kazdy den zacne presne o druhej poobede prsat a lejak trva len chvilu. Naprsana voda sa rychlo vypari, lebo vzduch je tu aj v obdobi dazdov mimoriadne suchy a to je jedna z najzaujimavejsich vlastnosti tejto nahornej planiny ako aj to, ze za necelych desat minut po zapade slnka je tu uplna tma. Titicaca, posvätne jazero Inkov, je najvyssie polozene splavne jazero sveta s hladinou vo vyske 3.812 metrov nad morom a lezi okolo 70 km od La Paz. Je to najväcsie jazero Juznej Ameriky 225 km dlhe, az 60 km siroke, miestami az 272 metrov hlboke a lezi na hranici Bolivie a Peru s rozlohou okolo 8.000 km2. Indiani Uruovia ziju este aj dnes na plavajucich ostrovoch, ktore si udrzuju suche skoro neustalym prikladanim cerstvej totury – druhu rakosia. Z tohoto rakosia stavaju aj svoje neobycajne pekne a prakticke clny, ako aj svoje obydlia na tychto ostrovoch. Zivot je tu velmi tvrdy a drsny a pre Europanov skoro nemyslitelny. Jazero napriek svojej nadmorskej vyske nikdy nezamrzne a ma dokonca konstantnu celorocnu teplotu okolo + 10°C. Nedaleko jazera sa nachadzaju zrucaniny Tiahuanaco, alebo aj Tiwanacu a su doslova Mekkou bolivijskych a svetovych archeologov. Je to vraj kulturne centrum jednej pred Inka-kultury z roku 200 pred nasim letopoctom az po 10 storocie n. l. a je preslavene svojou slavnou "Branou slnka" monolitom, ktory je 3 metre vysoky, 4 metre siroky a vazi 10 ton. Zaujimavy je na prednej casti tejto brany relief boha Inkov - stvoritela Viracochu so svojimi 48 pomocnikmi na lavej a pravej strane v troch radoch. Tento relief posobi na pozorovatela ako velmi moderne a technicky vypracovany. Najzaujimavejsia cast je Puma Punku, aj ked je to len zrucanisko, ale pozostavajuce z precizne opracovanych blokov a monolitov z ktorych niektore dosahuju az 8 metrov dlzku a 5 metrov sirku pri vahe od 50 do 100 ton. Vyzera to tam ako vo vyrobni stavebnych panelov roznych druhov, ale z kazdeho druhu vo velkom mnozstve a jeden ako druhy a naviac s roznymi otvormi a vyklenkami. Nehovoriac o urcite komplikovanom transporte tychto monolitov z kamenolomov po vzdialenosti mnohych kilometrov na miesto urcenia v Tiahuanacu. Co neznicili zemetrasenia, pouzili najprv spanielski dobyvatelia na stavbu domov. Neskorsie robotnici anglickej zeleznicnej spolocnosti odviezli hodne velkych monolitov na stavbu zeleznice z Guaqui do La Pazu a pouzili ich pri stavbe mostov a viaduktov. Nastastie velka cast tychto archeologickych pokladov bola pod zemou (vraj este stale asi 70%) a tak sa zachranila pre buduce generacie, len odkryvajuce prace pokracuju velmi pomaly pre nedostatok financnych prostriedkov. Velku pozornost pred a po prichode do La Paz treba venovat aklimatizacii na pobyt v styritisic metrovej vyske, aby vas nepostihla “Soroche” vysokohorska choroba z vysky a z riedkeho vzduchu. Tato by vam silnymi bolestami hlavy a zavratou nedovolila plne vychutnat vsetky superlativy, ktore sa tu nachadzaju doslova na jednej hromade. |
| Pohlad na indiansky cintorin v 4.100 metrovej vyske / na mesto La Paz / mesto sa taha po strmom svahu az do vysky 4.100 metrov / rozne zabery na Indianskom trhu / Trh carodejnikov, kde sa predavaju okrem ineho rozne bylinky, talizmany a dokonca ususene embria jahniat a telo divokej macky, ktore sa zamuruju do noveho domu ako ochrana proti vsetkemu zlu |
| Pohlad na vecerny La Paz a v pozadi je hora Illimani / pohlad na centrum mesta / kostol San Francisco (z roku 1784) jeden z najkrajsich kolonialnych kostolov Bolivie, na ktorom je vidiet vplyv indianskej kultury / muzeum a skanzen Tiahuanaco / zabery z mesacnej krajiny Valle de la Luna |
| Pohlady na jazero Titicaca na ktorom ziju Indiani Uruovia, este aj dnes na plavajucich ostrovoch / uzky cln, s vysoko zdvihnutymi koncami, je zhotoveny z lahkej trstiny “Totora” / pohlady na Tiahuanaco: na Templete jeden z mensich chramov / na Branu slnka a reliefy Viracochu a jeho pomocnikov / Altiplano so zasnezenou retazou vrcholov kralovskych Kordiller / kostol v Laja z cias kolonizacie / chata lyziarskeho klubu na hore Cerro Chacaltaya vo vyske 5.180 metrov nad morom / Cerro Chacaltaya / letecky pohlad na nezabudnutelnu horu Illimani |