NEW YORK: Na vychodnom pobrezi Severnej Ameriky, kde sa vlievaju rieky Hudson a East River do Atlantickeho oceanu, zalozili Holandania v roku 1624 obchodnu misiu, ktoru nazvali Nieuw (Novy) Amsterdam. Sucasne odkupili od miestnych Indianov uzemne prava, vraj doslova za babku (ako napr. sklenene gulky, a podobne nehodnotne veci). V roku 1664 Velka Britania, v zaujme rozsirovania svojich zamorskych uzemi, vydobila od Holandanov pod vedenim Vojvodu z Yorku a bez jedineho vystrelu, Novy Amsterdam a premenovali ho na New York. Rychly rozkvet mesta zacal az v 19. storoci, kedy sa stalo obchodnym, financnym a dopravnym strediskom USA.
New York lezi na pevnine a na viacerych prilahlych ostrovoch, z ktorych najdolezitejsi Manhattan je 21.5 km dlhy a 3.7 km siroky a uz len tu zije skoro 2 miliony obyvatelov. Stoji na nom okolo 200 mrakodrapov, 40 divadiel (hlavne na Broadway, ktora je 29 km dlha), 500 galerii a 30% budov je postavenych na plochach ziskanych nasypanou zeminou do mora. V New Yorku je 24 hodin vsetko v stalej zmene, pohybe a obnovovani. Vznikaju tu nove trendy v mode, umeni, v divadlach, hudbe, architekture a naviac este k tomu dominuju aj vo vsetkom uzasne kontrasty. Zije tu vyse 10 milionov ludi a su tu zastupene vsetky rasy, kultury a nabozenstva a tym by mohol byt New York aj dostojnym hlavnym mestom sveta. Napriek tej roznorodosti, si tu tie rozne kultury, zachovali svoj charakter ako napr. Little Italy, Chinatown, kiosky z Karibiku a podobne. New York ma aj prezyvku "Big Apple", ktora vznikla v rokoch 1920-tych od hudobnikov a znamena asi ako "Na stromoch visi vela jablk, ale kto mal vystupenie v New York City, tomu sa podarilo odtrhnut to najväcsie jablko!" Tazko je opisat tuto uzasnu metropolu len niekolkymi slovami, nepodarilo sa to ani Woody Allenovi na zaciatku jeho filmu "Manhattan" a nakoniec necha radsej hrat od George Gerschwina znamu "Rhapsody in Blue." Uz po niekolkych hodinach pobytu v tejto uzasnej atmosfere, vieme pochopit Newyorcanov, preco su tak zamilovani do Big Apple! |
Pohlad in memoriam na World Trade Center, postaveny v roku 1973, ktoreho obidve veze boli 411 metrov vysoke a tym 27 rokov najvyssie budovy v New Yorku.
A este pohlad na Sochu slobody, ktora je klasickym znakom New Yorku a bola vlastne darom Francuzov americkemu ludu. Navrhol ju sochar Frederic-Auguste Bartholdi na skeletovu konstrukciu Gustava Eiffela. Sochu odhalili v roku 1886 a je az po spicu fakle 46 metrov vysoka. Socha stoji na jednoliatom betonovom sokli, ktory je 47 metrov vysoky a zapusteny medzi steny starej vojenskej pevnosti na Ostrove Slobody, 5 km od juhozapadnej spice Manhattanu. |
Fift Avenue je najelegantnejsia obchodna mila v New Yorku. Nachadza sa tu mnozstvo luxusnych obchodov, banky, poistovne, uradne budovy a niekolko kostolov. Lezia tu zname budovy ako Rockefeller Center, NY Public Library, Trump Tower, Empire State Building a obrovsky Central Park (okolo 300 hektarov velka zelena oaza a pluca New Yorku). Dalej Park Avenue so znamym Seagram Building, hotelom Waldorf Astoria a v blizkosti aj Radio City Music Hall (pre 6.000 divakov). Mnohe tiez v Art Deco style.
Pohlady na niektore zaujimave pozoruhodnosti ako Rockefeller Center (postaveny v rokoch 1931 - 40 a 1947 - 73) pozostavajucich z 21 mrakodrapov (nikde na svete nie je nahromadenych tolko mrakodrapov na tak malom priestore), ktore poskytuju 250.000 ludom zamestnanie. Hlavnou budovou je 250 metrov vysoka General Eletric Building, pred ktorou lezi Rockefeller Plaza so stalou vyzdobou zastav vsetkych krajin OSN a pod nim lezi Lower Plaza s pozlatenou bronzovou sochou Prometeusa od Paul Manshipa. V lete su tu slnecniky zahradnej kaviarne a v zime umele klzisko a krasne osvetleny 20 metrov vysoky vianocny strom. Pred International Building stoji, od znameho sochara Lee Lawries, obrovska bronzova socha Atlasa, ktory podla greckej mytologie, musi niest za trest celu nebesku klenbu na svojich pleciach. Na druhej strane ulice stoji najväcsia katedrala USA St. Patrick Cathedral, postavena v neogotickom style v rokoch 1858 - 79 s miestom pre 2.500 ludi. Dve 100 metrov vysoke veze postavili az v rokoch 1885 - 88 a aj interier je bohate zdobeny gotickymi oblukmi a ruzicami. |
Pohlad (z okruznej plavby okolo Manhattanu s lodou Circle Line) cez Manhattan Bridge na East River a na Brooklyn Bridge (ktory dali v roku 1883, po 16 rokoch stavby, do uzivania pre dopravu a v tych casoch to bol najväcsi visuty most na svete s rozponom 486 metrov medzi strednymi piliermi) a na panoramu mrakodrapov dolnej casti Manhattanu.
Pohlad (za pomerne silneho smogu) z vyhliadkovej platformy, na 102 poschodi Empire State Buildingu (budova postavena v roku 1931, za neuveritelne dva roky, je 381 metrov vysoka, s antenou az 443 m a od tragickeho dna 11.09.2001 zase najvyssia budova New Yorku), smerom na East River s ostrovom F.D.Roosvelta, vlavo je 77 poschodova Chrysler Building postavena v typickom Art Deco style (ozdobena stylizovanymi automotivmi typov aut z roku 1930) a vpravo v pozadi je 166 metrov vysoka budova OSN, ktoru dali do uzivania v roku 1950. |